v rozhovore sa dočítate:
- prečo sa Mirek rozhodol bojovať zo zbraňou v ruke
- čo bol dôvod ich uväznenia takmer na štyri roky
- prečo boli odsúdení za terorizmus
- ako funguje dovoz migrantov a utečencov do Bieloruska
- malo by Poľsko vpustiť na svoje územie tisíce migrantov
kde ste sa zoznámili?
Mirek: V roku 2015 v Kurdistane počas bojov proti Islamskému štátu. Markétka v Čechách otvorila spolok Pomoc obetiam vojen – Victims of wars aid a prišla za mnou do Serekaniyi (pozn. red. mesto v Rojave), kde som slúžil ako vojak v kurdskej milícii, domobrane.
ako ste sa ako český občan stal kurdským vojakom? Je legálne bojovať v cudzej armáde?
Mirek: Pre EÚ ani český štát nie je nelegálne slúžiť v domobrane. Nejde o oficiálnu armádu. Ak by sa tam ale niečo mimoriadne udialo a neskôr vyšetrovalo, čo sa stalo, vtedy by sa riešilo, či som nepáchal terorizmus.
šiel ste do Iraku s úmyslom bojovať?
Nie, prišiel som tam ako civilista, chcel som najskôr otvoriť humanitárny projekt, ktorému chýbalo zastrešenie. Všetko som mal obehané ohľadne pomoci deťom v Rojave (pozn. red. západný Kurdistan), kde bolo veľa sirôt a ľudí odkázaných na pomoc. Nevedel som sa tam ale pohybovať a získať pre nich podporu, tak som videl najlepší spôsob ako pomôcť, že som sa pridal ku kurdskej milícii. Nikoho som nepoznal, Markétka sa tam medzitým už preslávila. Pre civilistov bolo atraktívne vidieť, že do ich krajiny, kde sa bojuje, prišla európska žena pomáhať kurdským obetiam vojen. Nás mužov vnímali ako agresorov, ale žena, to bolo pre nich niečo zvláštne.
tam ste sa zoznámili s Markétou?
Mirek: Áno, Markéta ma vzala do ich združenia na pomoc obetiam vojen. Od tej doby ho spoločne vedieme. Poskytujeme im sociálno-zdravotnú pomoc.
Markétka: Založila som to združenie s tým, že chcem pomáhať ľuďom vo vojnových oblastiach, ku ktorým sa pomoc normálne nedostane. Veľké organizácie sa k vojnovej línii v Rojave nepriblížili a preto som založila organizáciu VOWA.
Mirek: Zhodli sme sa, že sa chceme prioritne venovať postihnutým lokalitám, ktoré sú najviac zasiahnuté bojmi. Ale pôvodne sme sa chceli venovať utečeneckej kríze v Európe.
Markétka: Chceli sme vidieť tie miesta, z ktorých utečenecká kríza vychádza. Či tam vieme byť nejakým spôsobom užitoční.
Mirek: Vychádzame z myšlienky, že čím skôr sa začne hasiť jadro problému, tým menej ľudí bude utekať zo svojej krajiny.
potom ste sa ocitli vo väzení.
Markéta: Chytili nás v Turecku. Vedeli už dlho, že existujeme, len nevedeli, kde presne sme. Niekto Turkom musel povedať, že sme na ceste do Iraku, kde pomáhame Kurdom, ktorých turecký režim prakticky všetkých považuje za teroristov. Chytili nás na poslednú chvíľu, na hraničnom výstupe z Turecka. V pase sme už mali pečiatku, pred nami bola závora a vlajka Kurdistanu a keby pred nami nestálo nákladné auto, tak by sme z Turecka odišli. Ale na poslednú chvíľu pribehol policajt a bol problém.
BORIS NÉMETHMirek Všelich ukladá na miesta označené v Google Maps, ktoré zdieľa s utečencami, spacáky, stany a ďalšiu humanitárnu pomoc.
Mirek: O mne už dávno vedeli, že som bol v kurdskej milícii YPG. Uvedomoval som si, že to môže byť pre Turkov problém. Oboch nás zatkli pár metrov od kurdskej hranice. Obvinili nás z terorizmu.
ako k takémuto podozreniu dospeli?
Markéta: Tam je terorista každý, kto je na strane Kurdov. Nielen to. Každý, kto podporuje Erdoganovu opozíciu, je označovaný za teroristu, aj malé deti a bezvládni starí ľudia. Kurdi majú v každej rodine niekoho vo väzení, kto je obvinený z terorizmu.
ako dlho vás väznili?
Markéta: Tri roky a osem mesiacov.
odsedeli ste si rovnako dlhý trest?
Mirek: Áno, pretože Markétka nechcela rozdeliť súdny proces. Mal som závažnejšie obvinenie, lebo som bol členom kurdských milícií, čo je pre Turecko ešte vážnejšia forma terorizmu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.