V rozhovore sa dočítate aj:

• prečo chce byť niekde medzi Cynickou obludou a Ľubošom Blahom
• v čom je súčasná generácia komikov iná 
• ako vtipkovať o menšinách a cirkvi bez predsudkov
• čo charakterizuje zlý humor a ako spozná dobrého komika

s Milanom Lasicom odišla celá generácia komikov, ktorí vsádzali na intelektuálny humor. Veľa čerpali ešte z totality a prechodu režimu do demokracie. Z čoho čerpá vaša generácia humoristov?

Máme oveľa viac slobody. V staršej generácii komikov fungovalo veľa z toho humoru tak, že niečo sa povedalo, ale to vlastne nepovedal a všetci sme vedeli, o čo išlo. Toto sa nám akoby vytratilo. Čo bolo ale super, lebo si tam mal taký spoločný žmurk-žmurk s divákmi. 

Vážnym témam sa ale v humore venujeme aj dnes. Pre mňa, Tomáša Hudáka, Miša Szatmaryho a veľa iných komikov je dôležité prinášať spoločenské témy aj na úkor humoru. Niekedy musíme byť aj vážni. Snažíme sa tam natlačiť niečo také, že si robíme srandu, ale toto je dôležité a na toto bacha. Veľa stand-upov mám o zábave a „hovnách a prdoch“. To tam patrí. Napríklad my komici, to máme tak, že čím je vtip debilnejší, tým viac sa smejeme. A človek aj postupne dospieva. U mňa bol výsledkom posunu Ťažký týždeň. Ten vznikol, pretože som si myslel, že by tu mal zaznieť liberálny hlas otvorenej mysle svetočloveka, kozmopolitu. 

Zvlášť je tento hlas dôležité počuť v čase, keď na internete zaznievajú hejterské názory v koncentrovanej podobe od všelijakých Uhríkov, Mazurekov alebo Blahov, ktorí vyrábajú videá s obrovskou sledovanosťou. Ľudia sú podľa mňa radi, že  tu voči nim funguje nejaká zábavná opozícia, ktorá ich utvrdzuje v ich pohľade na svet. Ťažký týždeň to robí s humorom, na rozdiel od vyššie menovaných, ktorí vedia iba strašiť.