pri opakovanom čítaní vašej knihy Otrasy: Ako národy riešia svoje krízy nastávajú momenty, ktoré osobitne dnes nútia na zamyslenie. Písali ste v nej napríklad o tom, že ľudstvu v dôsledku klimatických zmien hrozí nebývalé šírenie tropických chorôb. Vedeli ste si však vtedy predstaviť pandémiu takej povahy a takého rozsahu, ako vidíme teraz?

Ja a hocikto iný, kto vie o vzniku ľudských chorôb z chorôb pôvodne šírených medzi zvieratami, musel anticipovať ochorenie takej povahy a rozsahu, ako má covid. Napokon, väčšina všetkých novovznikajúcich chorôb ľudí sa na nás preniesla zo zvierat. Spomeňte si na všetky príklady z posledných desaťročí: aids sa preniesol z afrických primátov, choroba šialených kráv od hovädzieho dobytka, SARS od netopierov cez cibetky, MERS tiež od netopierov, ale cez ťavy, ebola a marburg od afrických živočíchov, zatiaľ presne neurčených – a teraz covid-19. Ten mal dokonca ešte nedávnejší precedens: pravdepodobne sa rozšíril z rovnakého typu čínskeho trhu s divými zvieratami ako v roku 2002 SARS, a pravdepodobne tam figurovala aj rovnaká následnosť: netopiere preniesli patogén na iné divo žijúce zviera, ktoré sa potom predávalo na trhu s divými zvieratami. Keďže trhy s divými zvieratami, odkiaľ v roku 2002 prišiel SARS, zostali otvorené, tak sme museli z tohto zdroja očakávať aj ďalšie choroby. Kým tento typ trhov zostane v Číne a juhovýchodnej Ázii otvorený, a kým tam bude bežne rozšírený obchod s časťami tiel divých zvierat, ktoré sa v tejto oblasti používajú pri výrobe takzvaných tradičných liekov, musíme očakávať, že tieto trhy a tento obchod v budúcnosti rozšíria ďalšie nové choroby. Covid-19 nebude poslednou „novou“ chorobou, tak ako neboli posledné „nové“ choroby aids a SARS.

absolvujeme rýchlokurz boja s krízou, čo mnohí z nás zažívajú ako jednotlivci v súkromí, ale to isté sa odohráva na rovine komunít. Vy ste v knihe Otrasy citovali inšpiratívne Churchillove slová o tom, že je škoda premrhať „dobrú krízu“. Kniha je plná príkladov, ako sa kríza dá premeniť na pokrok. Ale myslíte si, že ľudia túto covidovú krízu využívajú dobre? Alebo vidieť aj nezdravé spôsoby jej využívania?

Áno, covidová kríza sa dnes využíva prínosnými spôsobmi, ale aj úplne nezdravo. K prínosom by som zaradil rastúce vedomie, že covid sa poľahky šíri cez hranice štátov, takže žiadna krajina sa proti nemu neubráni výhradne vlastnými krokmi a vlastnými silami. To je nemožné. Boli aj krajiny, ktoré dočasne eliminovali covid na území v rámci svojich hraníc – takmer sa to podarilo Novému Zélandu, Austrálii a Vietnamu –, ale časom sa tam znovu doviezla infekcia, priniesli ju tí, ktorí prišli zo zahraničia. 

„Mnohí ľudia, vrátane nejedného lekára, sa mylne nazdávajú, že choroby sa postupne vyvíjajú smerom k menšej škodlivosti.“

Nijaká krajina nebude bezpečná pred covidom, kým nebude pred covidom bezpečný celý svet. A toto je prínosný efekt krízy: svet je prinútený hľadať na globálne problémy globálne riešenia. Azda nás to bude motivovať, aby sme hľadali globálne riešenia aj pri iných globálnych problémoch, ktoré sú ešte dôležitejšie ako covid, napríklad pri klimatickej zmene.

a ktoré nezdravé spôsoby využívania covidovej krízy dnes vnímate?

Určite by som sem zaradil slepotu, s akou si dovolíme ignorovať ohromné šírenie covidu po svete. Myslíme len na to, ako zaočkovať vlastných občanov, bohaté krajiny neposkytujú dostatočné množstvo vakcín tým chudobným.