pamätám sa ako dnes, že dlhé obdobie pred voľbami si bol jedným z mála ľudí, ktorí pri všetkom tom vzopätí o korupcii hovorili, že sa treba pozrieť, ako má fungovať generálna prokuratúra. Či by sa nemala premeniť na štátne zastupiteľstvo a ako to konzultovať s českými expertmi. Málokto ťa počúval. Dnes sú dva roky po voľbách a generálna prokuratúra sa stáva jedným z hlavných problémov. Máš pocit zmaru?

Nie. Som obyčajný občan Slovenskej republiky s vlastnými názormi na mnohé otázky súvisiace s fungovaním štátu. Ľahko sa teoretizuje o ideálnom stave. Asi je rozdiel byť v politike, kde nie som, viesť politické súboje s opozíciou, niekedy s koaličnými partnermi a zaoberať sa často aj politickými nezmyslami, ktoré sa obvykle riešia na úkor dôležitých spoločenských problémov. Považujem však za svoju občiansku povinnosť vyjadrovať sa k týmto témam. Viackrát  som svoj názor vyjadril ako občan, no nie je dôvod, aby bol môj názor považovaný za podstatný. Takýchto nás je tu 5,5 milióna.

je dôvod, aby ťa brali vážne, minimálne na základe káuz, ktoré si riešil. Prečo si pred voľbami zdôrazňoval práve oblasť generálnej prokuratúry?

Práve pred voľbami sme mali možnosť zistiť, ako bola riadená prokuratúra za pána Trnku a aký dosah na jej fungovanie mohol mať odsúdený Kočner ešte aj počas jej ďalšieho vedenia. To sme ešte, prosím, nevedeli o spôsobe riadenia policajného zboru osobami parazitujúcimi na vládnych politických stranách. Tak ako vtedy, aj dnes sa ukazuje, že sme nemali a nemáme ešte stále vybudované kontrolné mechanizmy zabezpečujúce riadne fungovanie štátnych orgánov. Politické mechanizmy sa zatiaľ, a to už od roku 1993, javia ako málo účinné. Politici  totiž skôr prejavujú neochotu vyžadovať striktné dodržiavanie zákona, nekompromisnú ochranu verejných prostriedkov, dôsledné postihovanie porušení zákona predstaviteľmi štátnych orgánov a podobne. 

O to väčší význam má vyvolanie obavy z prirodzenej právnej reakcie štátu na protiprávne konania. Toto, samozrejme, nemôže existovať bez riadneho chodu prokuratúry a polície. Aj keď podľa môjho názoru možno 90 percent úspechu závisí od toho, akí ľudia sú v týchto štátnych orgánoch v riadiacich pozíciách, podstatný je aj zákonný rámec. Hoci sme už asi na Slovensku zažili obídenie akejkoľvek právnej úpravy, musíme okrem skúmania morálnych profilov kandidátov na rôzne prokurátorské a policajné funkcie neustále vyhodnocovať vlastné skúsenosti a skúsenosti predovšetkým krajín EÚ z práce ich štátnych orgánov a tieto aplikovať do právnej úpravy.

Je hriechom nevyužiť skúsenosti Českej republiky z transformácie prokuratúry na štátne zastupiteľstvo a predovšetkým skúsenosti jej štátnych zástupcov s českou právnou úpravou. Diskusia o tom sa ani len nezačala.