rozhovor s iným lekárom by som asi takto nezačínal, ale v prípade psychiatra mám pocit, že prvá otázka nemôže byť iná. Takže: prečo práve psychiatria?

To je zaujímavá otázka. Podľa mňa totiž práve medzi psychiatrami nájdeme pomerne veľa ľudí, ktorí nie sú úplne jednoznačne medicínsky vyhranení a majú presahy do celkom iných oblastí, napríklad do umenia alebo do vedy. Ja som tiež nepatril medzi tých jasne vyhranených a psychiatria rozhodne nebola mojím pôvodným cieľom. Keď som sa na prvý pokus na medicínu nedostal, zamestnal som sa ako sanitár v Štátnej nemocnici na chirurgii. Vtedy ma oslovila chirurgia a chcel som byť chirurg. Neskôr, počas štúdia, mňa aj niekoľkých mojich kamarátov veľmi zaujali detské popáleniny, s uvedenou témou sme sa dokonca zúčastnili na súťaži ŠVOČ. Po absolvovaní štúdia nakoniec rozhodli pragmatické otázky. Oženil som sa a moja žena mala miesto na Slovenskej akadémii vied, takže som vedel, že chcem zostať v Bratislave. A získať v Bratislave miesto chirurga, na to som mohol zabudnúť. O chirurgické odbory bol veľký záujem, to bolo pre spolužiakov, ktorí mali otcov vo funkciách. Takže som si nakoniec povedal, že skúsim psychiatriu a ten odbor mi učaroval.

vy ste detský psychiater a moja druhá otázka súvisí s tým, že mne osobne to pripadá ako potenciálne veľmi smutný odbor. Takže: prečo práve detská psychiatria?

Nemám pocit, že je to smutný odbor. Isteže, nevieme vyliečiť mnoho porúch, nakoniec, ako aj v ostatnej internej medicíne. Ale aj tam, kde sú poruchy trvalé, vieme byť veľmi nápomocní. A je to nesmierne zaujímavý odbor, podstatne košatejší ako dospelá psychiatria. V detskom veku sa totiž udeje celý neuronálny vývin, výchova a socializácia dieťaťa. Každé obdobie detstva má svoje špecifiká, preto je to oveľa bohatší a pestrejší odbor. V rámci jeho pestrosti sa vyskytujú aj veľmi skoro sa objavujúce neurovývinové poruchy, ktoré sú do väčšej miery vrodené, čiže viac kódované geneticky, napríklad poruchy autistického spektra. Tam veľké divy nenarobíme a z tohto hľadiska chápem, ak vám to pripadá smutné. Ale čím skôr a čím precíznejšie ich diagnostikujeme, tým viac vieme autistickému dieťaťu a jeho rodine pomôcť. Tieto poruchy vieme rehabilitovať a symptomaticky liečiť.