keď sme spolu hovorili v roku 2015, venovali sme sa najmä vašej prelomovej knihe Diablovi spojenci, ktorá hovorí o pakte medzi Hitlerom a Stalinom a vyšla aj u nás. V nedávnom období vám vyšla kniha Prví v boji: Poľská obranná vojna 1939 – o sovietskej a nemeckej invázii do Poľska. Vyučujete vo Varšave a značná časť vášho profesionálneho života sa týka Poľska a jeho dejín. Čím Poľsko ako krajina priťahuje britského historika?

Dobrá otázka! Sám si ju niekedy kladiem. Z mojej strany ide možno čiastočne aj o vrodenú rebéliu: zo zásady nerád robím to, čo robia všetci ostatní, takže túto stránku mojej povahy písanie o Poľsku určite uspokojuje. No podstatnejšie asi je, že Poľsko má nezvyčajne bohaté dejiny a udalosti v nich neraz silne rezonujú ešte s dávnejšou minulosťou, ktorú odrážajú. Ako príklad si môžeme uviesť to, ako skúsenosť z rozdelenia a okupácie v 19. storočí sformovala uvažovanie Poliakov o téme odporu voči okupácii počas druhej svetovej vojny a po nej. No a najdôležitejšie je, že poľské dejiny sú stále akoby neustálené. Napríklad interpretácia dejín Nemecka, najmä obdobia nacizmu, je už relatívne fixná. Poľské dejiny sú omnoho živšie, plné stále novej energie, hotový vír navzájom si konkurujúcich názorov a myšlienok. Takže aj to ma láka.

poľsko zažilo v druhej svetovej vojne zradu zo strany Ruska i Nemecka, keď ho tieto dve krajiny prepadli a rozdelili si jeho územie. Aké ponaučenia si z tohto vývoja dnes berie? Má nejaké?

Áno, aj v dnešnom Poľsku má vojnová skúsenosť silný vplyv a prejavuje sa to viacerými spôsobmi. Prvý je asi ten, že si zachovalo zdravú nedôveru voči dvom najbližším susedom: Nemecku a Poľsku. Náročky hovorím, že je to zdravá nedôvera, pretože – tak ako ukázali nedávne diplomatické kroky – Nemecku sa v otázke vzťahov s Ruskom nedá dôverovať väčšmi, ako sa dá dôverovať Rusku v otázke vzťahov s kýmkoľvek. Nemcov zjavne motivuje najmä vlastný ekonomický záujem, čo vidieť najmä v hanebnom príbehu s názvom Nord Stream 2, a veľmi neberú ohľad na to, ako tým ovplyvnia bezpečnosť či ekonomiku svojich východných susedov.

a druhé ponaučenie?

Druhé ponaučenie je trochu širšie a je výsledkom rovnako rozdelenia z 19. storočia ako hrôz 20. storočia – je ním vzácnosť národnej suverenity. Poľsko má bohaté skúsenosti s cudzími okupáciami a s tým, že vtedy nebolo pánom vlastného osudu. Mám dojem, že symptómom tejto skúsenosti je aj komplikovaný vzťah súčasného Poľska s Európskou úniou.