o Slovensku sa hovorí ako o kresťanskej krajine, no na rozhovory so zaujímavými kresťanskými intelektuálmi cestujem do Česka. Pomerne paradoxná situácia, keďže sa hovorí, že ČR je jedna z najateistickejších krajín sveta. No rozhovory robíme častejšie s kňazmi ako je Marek Orko Vácha, Karel Satoria, Tomáš Halík a dnes i s vami.

Mám na to niekoľko téz, ktoré by mohli ponúknuť odpoveď na vašu otázku. Jedna z nich je, že na Slovensku takíto kňazi existujú, no na Slovensku je natoľko úzkostlivá atmosféra, že sa títo kňazi nemôžu prejaviť a hovoriť otvorene svoje názory nahlas. Stalo sa to napríklad keď Tomáš Halík podporil kandidatúru Zuzany Čaputovej na prezidentku. Bol to asi jediný katolícky kňaz, ktorý za Čaputovou pricestoval a podporil ju práve v čase, keď bola pod tlakom slovenských biskupov, ktorí úplne absurdne podporovali bývalého komunistu a absolventa moskovského MGIMO. Bolo to absurdné. Niekoľko mojich slovenských priateľov mi v tom čase napísalo, že to, že Tomáš Halík podporil Zuzanu Čaputovú, je výborné. Napísal som im, že s tým súhlasím, no zároveň dúfam, že to Zuzane Čaputovej nepoškodí, keďže Tomáš Halík má okolo seba vytvorenú istú legendu a podarilo sa ho natlačiť do kategórie kontroverzných kňazov a osobností. 

Zároveň som svojim slovenským priateľom napísal, že by bolo lepšie, ak by s verejnou podporou vystúpili slovenskí kňazi. Ich odpoveď bola, že niečo také je na Slovensku úplne nemysliteľné. Atmosféra na Slovensku je taká, že kňazi, ktorí pôsobia na univerzitách a zdieľajú názory, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré majú kňazi i veriaci v Česku alebo, ešte lepšie povedané, názory, ktoré sú podobné s názormi a víziou o cirkvi pápeža Františka, tak ak by sa verejne prejavili, nasledovala by voči týmto kňazom tvrdá perzekúcia. Slovenskí biskupi sú síce generačne mladší, no svojou formáciou sú cirkevní právnici a majú perfektne naštudované metódy ako mať pod kontrolou kňazov. Kňazi si preto nemôžu dovoliť povedať to, čo si reálne myslia, lebo by nasledovalo disciplinárne konanie. 

kresťanstvo však od začiatku bolo aj o rebélii, nie o konformizme. Na Slovensku sme momentálne v stave, keď intelektuálni kňazi nie sú ochotní prezentovať svoje postoje a názory on record. Off the record povedia mnohé zaujímavé myšlienky. Kde sú podľa vás korene cenzúry alebo minimálne autocenzúry na Slovensku? 

Je to možné tým, že v Česku sa to po roku 1989 nastavilo inak. Existuje tu vplyvná a nie izolovaná skupina kňazov, ktorí sa od začiatku odmietli autocenzurovať a cenzurovať. Nemlčia. Na verejnosti, a to nielen tej cirkevnej, má ich slovo odozvu. Zároveň sú českí kňazi vo väčšej miere existenčne nezávislí, keďže pôsobia na štátnych univerzitách a majú určitú slobodu a nezávislosť. Množstvo kňazov, mojich priateľov i v Česku, však nemá pozíciu a postavenie, aby mohli svoje názory prezentovať úplne otvorene.