veľa ľudí vás vníma z prostredia diplomacie a politiky, ste však aj renomovaný prekladateľ z anglo-americkej literatúry. Už začiatkom 80. rokov ste šli na tzv. voľnú nohu. Musel to byť zaujímavý pocit, vypadnúť vtedy zo systému. Ako sa vám to podarilo?

Pokiaľ sa mi v živote niečo podarilo alebo nepodarilo, tak to nikdy nebolo vďaka plánu. Skôr vďaka nejakým okolnostiam. V tej dobe som pracoval ako psychológ, čo je moje pôvodné povolanie. Výskum, ktorý sme vtedy robili, bol v rozpore s vtedajšou vládnucou a diktujúcou psychologickou doktrínou vychádzajúcou zo sovietskeho učenia podľa Pavlova. Pavlovovská škola sa nazdávala, že ak použijeme príslušné podmieňovanie, človeka je možné naučiť prakticky čokoľvek, preučiť ho a pretvoriť prakticky akokoľvek. My sme robili biologicky orientovaný výskum hlavne v oblasti sexuálneho správania a vychádzali sme aj z poznatkov zahraničných vedcov a boli sme presvedčení o tom, že ľudia sa rodia už s určitou biologickou výbavou, že niektoré vzorce správania sú už vrodené alebo získané bezprostredne po narodení. Dnes sa to volá evolučná biológia alebo sociobiológia. Pochopiteľne, to za komunizmu bolo v rozpore s oficiálne platnou ideológiou. No a tak sme postupne prišli o peniaze na výskum aj o možnosti pokračovať v ňom. Okolo roku 1980 som sa teda rozhodol, že pôjdem na voľnú nohu. Prekladal som už od druhej polovice 70. rokov a písal som texty  pesničiek, takže najprv som sa živil týmto neľahkým spôsobom. Z 90 percent moja práca v tej dobe pozostávala z prekladov. 

tolerovali vtedy komunisti človeka mimo bežného zamestnania? 

Ťažko povedať, či na to mali predpis. Rozhodne sa im to nepáčilo. Niektoré veci však boli prekvapivo jednoduché. V tej dobe bolo potrebné len to, aby vám úradníčka na obvodnom národnom výbore, dnes by to bolo na obecnom úrade, dala do občianskeho preukazu pečiatku „slobodné povolanie“. A tú vám dala, ak ste za rok predložili svoje príjmy, aby ste dokázali, že nie ste to, čo štát považoval za príživníka. Tá pečiatka sa potom musela ukazovať policajtom a nechali vás žiť. Nemalo to žiadne výhody, ale chránilo vás to pred kriminálom ako príživníka. No aby to nevyzeralo, že som bol výnimočný, nebolo nás zase až tak málo. Na voľnej nohe boli niektorí výtvarníci, hudobníci, textári, ja som tiež textoval pesničky, a samozrejme, prekladatelia.