prečo Rusi zhromaždili množstvo vojakov na hranici Ukrajiny?

Toto je druhá eskalácia, jedna už bola na jar minulého roka, aj vtedy bolo vyše stotisíc ruských vojakov na hranici. Teraz máme druhé kolo. Súvis medzi nimi je jednoznačný a treba pochopiť, prečo došlo k tej prvej a prečo máme teraz tú druhú vlnu eskalácie. Rusi na konci roka pochopili, že sa im nedarí rokovaniami normandského formátu presadiť svoju verziu riešenia. Vtedy sa stala bezprecedentná vec, ktorú si dnes už málokto pamätá. Minister zahraničných vecí Lavrov zverejnil korešpondenciu s francúzskym a nemeckým ministrom zahraničných vecí k rokovaniam v rámci normandského formátu. To vypovedá o tom, že Rusi rezignovali na presadzovanie svojho záujmu diplomatickou cestou. Ukrajina je prvopočiatkom tohto problému a Rusi tým, že sa začali militarizovať a využívať nátlak, len nadväzujú na diplomaciu inými prostriedkami.

a čo je ich cieľom?

Cieľom je, aby dve separatistické ľudové republiky boli inkorporované do ústavného systému Ukrajiny bez toho, aby Ukrajina nad nimi mala kontrolu. A prostredníctvom nich by mali Rusi vplyv na ich vnútornú politiku krajiny aj na zahraničnú politiku.

tým by blokovali vstup Ukrajiny do západných štruktúr?

Áno a to je ich cieľom v rámci normandských rokovaní. Putin pri tlačovke s Macronom použil to ruské klišé, urážlivé voči Ukrajincom, že musíte implementovať Minskú dohodu. Pán Kmec spomínal, že Ukrajinci v tej Minskej dohode sľúbili autonómiu, čo nie je pravda, tam je len osobitný štatút. Ukrajinci už v roku 2015 v parlamente v prvom čítaní schválili zákon, kde ponúkli samosprávu tým regiónom, ako my máme VÚC. No separatisti a Rusi povedali, že taký štatút ich nezaujíma. 

Ale Minská dohoda nehovorí, o aký štatút ide, iba že to je osobitný štatút. Reforma na regionálnej úrovni ešte neprebehla, dostanete osobitný štatút, budete prvé dva samosprávne regióny. Toto oni odmietli a prišli v auguste 2015, a tak sa to zastavilo, ten zákon ostal v ukrajinskom parlamente a už sa nepokračovalo. Oni  v auguste 2015 zverejnili svoju predstavu: uznávali by menovú politiku národnej banky Ukrajiny, hrivnu by mali ako menu, ale mali by vlastnú armádu, políciu, tajné služby, sudcov by mohol navrhovať ukrajinský prezident. Delili by si kompetencie s centrálnou mocou v Kyjeve. Ukrajinci povedali, že nech sú tam najskôr transparentné voľby podľa ukrajinskej legislatívy.