rozprávali sme sa v roku 2020, keď sa pandémia ešte len rozbiehala. Naučili sme sa počas nej niečo nové?

Skôr nie. Staré ekonomické poučky stále fungujú. Jediné, čo ekonómov vrátane mňa prekvapilo, bolo, že inflácia stúpla tak zásadne a ekonómovia očakávali, že nebude dlhodobá. Prekvapilo nás, ako rýchlo sa zmenili očakávania ľudí. Inflácia je totiž tvorená inflačnými očakávaniami a dopytovým a ponukovým šokom. V Českej republike je momentálna inflácia 9,9 percenta a nikto nevie, aký je podiel inflačných očakávaní, ale zrejme vysoký. Ľudia čakajú, že drahota bude pokračovať, a na to musia reagovať centrálne banky. Ľudia očakávajú, že inflácia bude dlhodobá.

prečo ľudia prestali veriť, že zdražovanie a inflácia bude dočasný problém?

Máme tu mladých, ktorí žijú v pandémii v princípe celú dospelosť a vidia, že svet sa zmenil. Svoje negatívne predstavy zakomponovali do svojich očakávaní. Centrálne banky majú jeden alebo dva pokusy, aby nás presvedčili, že sa nič zásadné nedeje. Centrálna banka môže robiť menovú politiku slovami. Pred kamery sa postaví jej šéf a povie, že pre záchranu ekonomiky urobia všetko, čo bude treba. Reálny krok centrálna banka neurobí, ale už takto je schopná ekonomike pomôcť. Alebo sa pred kamery postaví šéf amerického Fedu a povie, že inflácia je dočasný problém a skrotí tým inflačné očakávania. No keď to povie druhý- či tretíkrát, ľudia mu prestanú veriť. Ľudia si celkom mylne myslia, že vláda ovláda ceny a je schopná s infláciou niečo robiť. Vláda nemá na ceny tak zásadný vplyv ako centrálne banky. Väčšina populácie však chodí voliť politikov a čaká, že politici infláciu ovplyvnia. Politici žiadne riešenia nemajú a robia len symbolické kroky, napríklad dočasné zníženie DPH, no radi sa tvária, že niečo robia. Hrozí, že politici ešte viac budú prinášať populistické riešenia, aby voličom zapchali ústa.

skúsite vysvetliť, čo je to menová politika?

Vlády a panovníci v minulosti riešili dane, štátne výdavky. S príchodom volieb začali byť politici ochotní pripustiť vyššiu infláciu – aby boli znovu zvolení. V krajinách, kde menová politika nie je oddelená od rozpočtovej, majú politici tendenciu pripustiť vyššiu infláciu a „pomáhať“ ľuďom. Ekonómovia chceli, aby sa oddelila menová a fiškálna politika, čo sa na Západe aj stalo. Je snaha, aby boli centrálne banky čo najviac nezávislé. V Česku je inflácia takmer 10 percent a ČNB musí podľa zákona zabezpečiť, aby ceny klesali, aj keby to malo znamenať, že ľudia stratia zamestnanie. To by politici neurobili. Rozdelili sme politickú moc na menovú a rozpočtovú.

a nie sú centrálne banky s politikmi prepojené?

Skôr nie. Donald Trump tlačil na Fed, aby nezvyšovali základné úrokové sadzby. V roku 2018 sa zvýšili úrokové sadzby a  Trump sa vyhrážal, že vymení šéfa americkej centrálnej banky. Ten na to vôbec nereagoval.