na začiatok sa teda pýtam slovenského predsedu vlády: Ako sa máte?

Eduard Heger: Ďakujem pekne, zvyknem hovoriť, že mám sa dobre, lebo som sa tak rozhodol. Myslím si totiž, že je veľmi dôležité práve v týchto časoch zachovať si rozvážnu hlavu a to je v prvom rade o rozhodnutí.

celý svet sleduje tvár Volodymyra Zelenského a tá tvár sa postupne mení. Je čoraz unavenejší a strhanejší. Vy spíte?

Áno, spím. Krátko, ale o to tvrdšie (smiech).

asi teda nie ste v panike alebo v nejakej hystérii či strachu.

Vďakabohu vôbec.

lebo takúto situáciu nezažili celé generácie. Keď som bol malý, tlačili nám do hláv, že Amerika na nás chce hodiť jadrové zbrane, boli branné cvičenia, nosili sme plynové masky. A potom to niekoľko desaťročí vôbec nebolo v našich hlavách. Dnes si ľudia zase kladú otázku: „naozaj to smeruje k jadrovej vojne?“ Kladiete si ju aj vy?

Nie, lebo to nesmie viesť k jadrovej vojne. Treba pracovať v prospech úspechu. Nerozvíjať scenáre neúspechu. To je to líderstvo, ktoré ukázal Volodymyr Zelenskyj. Minulý štvrtok mi hneď ráno volal minister obrany Jaroslav Naď. Ten deň bežal veľmi rýchlo. Okamžite sme mali samit v Bruseli, k nemu sa pripojil Volodymyr Zelenskyj. A to bolo niečo tak zvláštne, že sa rozprávate s človekom, ktorý je priamo na bojisku. Cítite tú emóciu, ktorej on čelí, vidíte ten tlak, ktorý zrazu spadol na jeho plecia. 

Na druhej strane to odhodlanie nevzdať sa, vzoprieť sa tomu a videl som, ako veľmi volá na nás, aby sme mu pomohli. Lúčil sa s nami so slovami, že nevie, či sa ráno budeme vidieť. Či sa dožije rána. To bolo silné. Každý si uvedomil, že toto už nie sú špásy. Tu vypukla najagresívnejšia vojna. Vojna, o ktorej sme si všetci mysleli a verili, že už nepatrí do 21. storočia. Všetci sme tŕpli, rozišli sme sa domov v noci a tŕpli sme, čo bude ráno. Tá radosť vo mne, keď som videl, že prezident Zelenskyj je nažive, bola nesmierna. Ale v jeho očiach bolo ešte niečo iné. V tú noc naňho totiž podľa mňa doľahlo vedomie, že sú na to naozaj sami. A to z neho za tú noc urobilo hrdinu. Vzoprel sa zlu, odmietol strach. A toto ukazuje každým dňom. Vychádza medzi ľudí na ulice. Ja si myslím, že je to pre nás silný príklad. Toto je to, čo potrebujeme nasledovať.

keď sa druhý deň ráno sa ukázal, že je naďalej v Kyjeve, a povedal: „Dobré ránko, Ukrajinci!“ To bolo niečo krásne. Mám pocit, že tento človek pohol svedomím Európy. Je to tak?

Ja by som povedal, že pohol svedomím sveta. Keď si pozrieme tú rezolúciu – 141 krajín odmieta tú agresiu. Presne, ako hovoríte. Pohol určite svedomím Európy, ale myslím, že aj sveta.

bola obava, že my Západ sme už trochu rozmaznaní, že nezareagujeme dostatočnou pomocou. A keď Volodymyr Zelenskyj predviedol to, čo predviedol, tak z vás politikov Západu nielenže opadol strach, ale uvedomili ste si, že „jemu ide o život a my tu váhame s nejakou pomocou?“ Bolo to tak vo vašom Lvnútri?

Áno, opisujete to veľmi dobre.