integráciu nestačí nechať na pleciach učiteľov a na konci roka im poďakovať za to, že to nevzdali. Ukrajinské deti tu budú aj po letných prázdninách. Slovensko preto potrebuje plán. Rezort školstva zatiaľ žiadnu dlhodobú stratégiu nepredstavil.

slovenské školstvo len nedávno dostávalo rany od pandémie a v súčasnosti už čelí ďalšej výzve – príchodu ukrajinských detí. Obe situácie sú nové, doteraz sa školy s niečím podobným nikdy nestretli. Ani jedna však nie je pre ne ľahká. Na nič z toho sa nedalo pripraviť, všetci sa zrejme učia opäť „za chodu“. Ako zatiaľ hodnotíte integráciu malých Ukrajincov do školského prostredia na Slovensku? Robíme to dobre alebo máme čo zlepšovať? 

V prvom rade treba oceniť učiteľky a učiteľov, ktorí sa snažia pomáhať ukrajinským deťom ako len dokážu. Zároveň je pravda, že sa opakuje podobná situácia ako počas pandémie. Školy sú z veľkej časti odkázané sami na seba. 

Počas pandémie si učitelia vzájomne pomáhali zvládnuť online výučbu, v súčasnosti si opäť vymieňajú skúsenosti, ako zvládnuť integráciu detí vojnových utečencov. Nemôžeme ale túto zodpovednosť hádzať na plecia učiteľov. Mnohé veci nie sú v ich silách. Nedokážu napríklad systémovo riešiť nárokovateľnosť asistentov pre tieto deti. Zďaleka nestačí, ak ministerstvo školstva dá dvestoeurovú poukážku na dieťa alebo finančne podporí rozšírenie kapacity školy. 

integrácia ukrajinských detí do nových škôl nie je jednoduchá záležitosť, už vôbec nie krátkodobá. Hoci je Slovensko v tomto viac či menej ešte len na začiatku, nejaký ten týždeň už táto situácia predsa len trvá. Mnohí už upozorňujú na problémy, ktoré sa v rámci začelňovania detí z Ukrajiny do slovenských škôlok či škôl v praxi objavujú a je potrebné ich riešiť. Ktoré vnímate ako tie najpálčivejšie? 

V oblasti materských škôl sú to samozrejme kapacity. Mnohé vojnové utečenkyne s deťmi odišli do Bratislavy, ktorá má dlhodobý problém s prijímaním detí do škôlok. Začínajú sa ozývať hlasy, že ukrajinské deti berú miesto tým slovenským. Realita je taká, že ukrajinské deti len zvýraznili problém s dostupnosťou materských škôl, s ktorým Slovensko dlhodobo zápasí. Vďaka ukrajinským deťom sa však konečne začalo znižovať aj z obrovských byrokratických nárokov, ktoré na škôlky kladieme. 

„Absolútne nie sme pripravení na výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vidíme to pri začleňovaní detí cudzincov, ktorí na Slovensku žijú aj pri rómskych deťoch.“

Máme tu napríklad vyhlášku, ktorá určuje aj to, koľko centimetrov od zeme majú byť umiestnené držadlá v umyvárni alebo na centimeter presne určuje rozostupy medzi vešiakmi. Mnohí na túto obrovskú byrokraciu upozorňovali už predtým, a nič sa nedialo. Teraz sa to konečne uvoľnilo, aj keď len dočasne. Možno práve vďaka ukrajinským deťom sa konečne otvoria aj možnosti zriaďovania detských skupín, čo sme doteraz nedokázali vyriešiť. Ten tlak môže v konečnom dôsledku pomôcť aj tomu, aby sa zmenili veci, ktoré sú roky nefunkčné a vyžadujú si zmenu. Nakoniec z toho môžu profitovať aj slovenské deti a ich rodičia.

ktoré problémy sa vynárajú v základných a stredných školách?

 Riaditelia, s ktorými som sa rozprával, hovoria, že ak príde prvé ukrajinské dieťa do školy, tak je tam veľké nadšenie. Postupne s príchodom ďalších Ukrajincov však vyprcháva. Jeden z najväčších problémov je samozrejme jazyková bariéra. Slovensko je už dlhé roky veľmi zle pripravené na začleňovanie detí cudzincov do vzdelávania. Opäť – ukrajinské deti tento problém len viac zvýraznili. Aj správy Štátnej školskej inšpekcie dlhodobo upozorňujú na problémy, ktoré v tejto oblasti máme. 

Absolútne nie sme pripravení na výučbu slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vidíme to pri začleňovaní detí cudzincov, ktorí na Slovensku žijú aj pri rómskych deťoch.