v rozhovore sa dočítate aj:

• kedy a prečo sa rozhodol ubytovať na fare utečencov
• čo podľa neho spája Putina, Orbána, Fica, Uhríka, Kotlebu a Trumpa
• prečo mnohí kresťania túžia po politických ochrancoch ich hodnôt
• a prečo chýba pri politikoch kritické myslenie 

ste jediná farnosť z bratislavskej diecézy, o ktorej viem, že ubytovala matky z deťmi z Ukrajiny u seba doma na fare. Čo vás k tomu viedlo?  

Ako by sa človek ako kresťan mohol rozhodnúť ináč? A neviem, či sme jediná bratislavská farnosť, ktorá prijala utečencov, nemám prehľad o iných farnostiach. Samozrejme sme si vypýtali povolenie od arcibiskupa Stanislava Zvolenského. Dovolil nám to a požehnal nám v našej práci.

mohli ste zorganizovať farskú zbierku, prispieť im na ubytovanie ako to robí väčšina farností. 

Prežívame obdobie veľkého pôstu. Kladiem si preto zvlášť v týchto dňoch otázku, čo znamená skutočná almužna.  Almužna sa vraj začína vtedy, keď si schopný druhému darovať to, čo sám nutne potrebuješ pre svoj život. Nie keď daruješ z toho, čo máš navyše. 

Najjednoduchšie je darovať peniaze. Žijeme však dobu, keď je čas drahší ako peniaze. To sa týka aj toho, nakoľko sme schopní darovať svoj čas a priestor druhému človeku. Tak sme sa rozhodli aj s dvoma ďalšími farármi, čo tu so mnou žijú, darovať týmto ľuďom svoj čas a životný priestor. Samozrejme to zmenilo náš zabehnutý spôsob života. 

ako muži, ktorí žijete desiatky rokov v celibáte, nie ste zvyknutí žiť so ženami a deťmi pod jednou strechou. Ako to zvládate? 

Ubytovali sme dve sestry z Ukrajiny s ich piatimi deťmi. My rímskokatolícki kňazi nie sme zvyknutí na spolužitie s nikým, nielen so ženami a deťmi. (smiech) Naše fary sú často pevnosťami, do ktorých sa nedá dobyť, rozhodli sme sa našu pevnosť nechať dobyť ľuďmi, ktorí našu pomoc najviac potrebujú. 

Hneď ako začali utečenci prichádzať na Slovensko, pomyslel som si na knihu Victora Huga Bedári, kde je opísaná situácia, v ktorej zlodej okradol biskupa o strieborné svietniky, no pristihli ho a priviedli k tomu biskupovi. Ten povedal policajtom, že mu svietniky daroval a prepustili ho. Táto pasáž z Hugovej knihy ma neustále inšpiruje ako niečo, čo mi umožňuje prekračovať hranice tých stereotypov, ktoré boli v cirkvi tradične zaužívané. 

Michal OláhFarár Leonard Pawlak s utečenskyňami - sestrami z Ukrajiny a dvoma deťmi ochotnými fotiť sa za lamačskou farou, ktorá od 10. marca slúži aj ako ubytovňa pre utečencov.

Treba sa prispôsobiť situáciám, aké pred nás život kladie, preto sme bez váhania ponúkli ubytovanie ženám s deťmi na úteku pred ruským agresorom. Nie je to nakoniec nič nové. Počas druhej svetovej vojny sa na farách bežne ukrývali židovskí a iní utečenci. Treba sa len vrátiť k týmto dobrým vzorom z minulosti. Cirkev a farnosť ma byť útočisko pre tých, ktorí stratili zmysel a smer cesty, ocitli sa v ťažkých situáciách, aké si nevieme mnohí ani len predstaviť. Naše svedectvo nemôže byť iba v krásnych rečiach o láske, ak neprijímame ľudí na úteku a farnosť zostane uzatvorenou pevnosťou.

odkiaľ presne pochádzajú tieto ženy s deťmi? 

Sú z východnej Ukrajiny, mestečka neďaleko Kyjeva. Obaja ich manželia narukovali do armády a sú nasadení v bojových konfliktoch. Pre tieto ženy aj deti je to nesmierne ťažké, informácie o svojich manželoch majú len veľmi sporadické. Nevedia ani, kde presne bojujú. 

Ušli v ohrození života a vo veľkej neistote. Vo vojne je jedno, či bomba padne päť metrov od teba alebo pätnásť kilometrov. Tá obava z ohrozenia života je rovnaká. Chceli zachrániť hlavne svoje deti. Jedna zo žien je dokonca vážnou onkologickou pacientkou.

lamačská fara je trojpodlažnou budovou, kde ste ich ubytovali?  

Na prízemí je kancelária a spoločenská miestnosť, kde prijímame väčšie skupiny ľudí.