aká bola vaša skúsenosť s udalosťami v meste Buča?

Alexander Duleba: Vlakom sme prišli do Kyjeva, odtiaľ sme autami išli do Buče, čo je 90 kilometrov. Ruské vojská boli na hranici mesta. Bolo vidno, že všade prebiehali boje, pretože popri ceste boli zvyšky zničenej bojovej techniky. Všade sú protitankové zátarasy. Buča je 50-tisícové mesto a je spolovice čierne, také je zničené. Navštívili sme masový hrob a potom sme sa boli pozrieť v kriminalistickej maringotke, kde majú laboratórium. Vedeli sme, že ukrajinská strana sa bude pýtať, či je Slovensko pripravené pomôcť aj s vyšetrením a zdokumentovaním vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve. Som rád, že sa u nás našli odvážni a skúsení súdni lekári a špeciálni vyšetrovatelia, ktorí sa prihlásili. Súdny lekár totiž vie určiť čas a príčinu úmrtia.

čo nasledovalo po vystúpení z áut v Buči?

Bola tam Ursula von der Leyen, šéfka Európskej komisie, najvyšší predstaviteľ zahraničných politikov Borrell a náš predseda vlády. Okrem mňa tam bola Ľubica Karvašová, poradkyňa pre ruské politiky predsedu vlády, a Simona Mikušová, šéfka tlačového oddelenia predsedu vlády. Priviezli nás ku kostolu. Vedľa v areáli kostolíka bol masový hrob. Tam prebiehala identifikácia tiel a robia tam expertízu. Sprevádzal nás predseda vlády Ukrajiny Šmyhál. Prišiel miestny primátor.

ulica, na ktorej sú telá, ktorú vídame v televízii, je blízko?

Tie sú už odpratané, ale nie je to blízko. Oni telá zvážajú. Rozhrabujú sutiny po bombardovaní a delostreleckých útokoch. Stále ich ešte nachádzajú, tak ich tam zvážajú a zisťujú, ako zomreli. Ťažko sa to opisuje. Jedna vec je vidieť to v médiách, druhá vec je, keď ste tam a vidíte to naživo.