v nedávnom rozhovore ste povedali, že sa Rusko a jeho vládnuca trieda v princípe nezmenili od čias Ivana Hrozného.

Áno a bol som nepresný, keďže sa ruská vláda nezmenila už od Ivana III. Mal som tým na mysli autokraciu, ktorá popiera, že spoločnosť je štruktúrovaná. V Rusku je len samovládca, faraón a absolutista, či dokonca Boh. Historicky presnejšie: na čele Ruska stojí mongolský chán, ktorému Rusko patrí a on si s ním môže robiť, čo chce. Všetci ostatní predstavujú len bezprávny dav. Často sa nadáva na európsky feudalizmus, teda na to, že Európa bola roztrieštená na množstvo malých štátov a na to, že kniežatá boli vazalmi kráľov. Áno, ale v dôsledku toho vznikla európska pluralita. Roztrieštenosť Európy vytvorila predpoklady pre dnešnú „mnohosť“. V Rusku, presnejšie v Moskovskej Rusi, platil princíp, že cár môže urobiť čokoľvek, a táto mentalita v Rusku pretrváva. Ešte horšie  je, že cár sa legitimizuje svojou krutosťou. Ak je cár hrozný, ľudia ho milujú.

milujú ho naozaj alebo len naoko?

Je to zvláštna láska. Je to posvätná úcta, ktorá má charakter lásky. Ľudia sa nechávajú ponižovať, posielať do gulagov na Sibír, zneužívať, vraždiť, no neprotestujú, pretože im to robí cár a ten to robiť smie. Na jednej strane je to mongolské dedičstvo, na druhej strane je to anticipované absolútnou vôľou po moci. Ruskému ľudu to imponuje. Milovali Ivana Hrozného, Petra Veľkého a Katarínu Veľkú. Už menej Alexandra II., ktorý bol jedným z najliberálnejších panovníkov a nakoniec ho zabili. Milovali Stalina a nemali radi Gorbačova, lebo za jeho vlády sa impérium rozpadlo.

prečo je pre Rusko také dôležité, aby sa ešte zväčšovalo? Veď už teraz je ako štát najväčšie...

Je to princíp impéria: Krajina má svoje hranice. Impérium nie je krajina, ale je to princíp vlády, a ten sa legitimizuje tým, že sa neustále rozširuje. Tento princíp existoval už v Perzskej ríši, neskôr takto postupoval Alexander Macedónsky a Rímska ríša. Impérium sa muselo neustále rozširovať. Keď si Rímska ríša stanovila hranice, začala upadať.

putin povedal, že najväčšou tragédiou 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Je tento výrok koreňom súčasnej snahy o ďalšiu územnú expanziu Ruska?

Samozrejme a nie je to nič nové. V Rusku sa zmenila len ideológia. Najskôr to bolo pravoslávie, neskôr nacionalizmus strihnutý panslavizmom. Ešte neskôr komunizmus a dnes je v Rusku nacionalizmus strihnutý kvázi pravoslávím. Ideológia je v Rusku druhotná. Kľúčové je ruské nastavenie, že oni sú vždy v práve a sú vyvolený národ.

dnes počujeme hlasy, že súčasná vojna, ktorá sa začala už v roku 2014 anexiou Krymu, nie je vojnou Rusov, ale Putina. No Vladimír Putin vyhral aj posledné prezidentské voľby a jeho podpora v Rusku je vysoká.

Termín „Putinova vojna“ je iba krásna lož, ktorá sa snaží rozlíšiť medzi dobrým ruským ľudom a zlým Putinom.