k tej ruskej hybridnej vojne sme sa nedostali len tak. Zdá sa, že trvá až neuveriteľne dlho, ako keby bola priamym pokračovaním akcií KGB namiereným proti Západu. Až rozum zastáva, prečo na hybridnú vojnu Západ nereagoval skôr... Boli sme slepí?

Podstatou celého problému je základný pohľad na svet. Ruský pohľad na svet zodpovedá hobbesovskému svetu, svetu neustávajúcej súťaže. Takže myslím, že naša slepota sa nevzťahuje ani tak na Rusko, ako skôr na svet. My popierame, že svet je ozaj takýto. Dlho naším záujmom – často to boli korupčné záujmy – doslova vyhovovalo, že sme sami seba presviedčali, že v budúcnosti nás môže čakať iba jeden-jediný výsledok: integrovaná ekonomická globálna dedina. A hoci nám velenia armád a aj tajné služby hovorili niečo iné, my ako spoločnosti sme, skrátka, žili v inej paradigme.

vo svojej knihe a v článkoch analyzujete vojnu, ktorá sa vedie proti mozgom a zmyslom. Ktorá jej zložka je najnebezpečnejšia? Je to televízia? Sociálne siete? Alebo stará metóda klebiet, informácií z počutia, ktoré sa však najskôr objavia v médiách?

Najnebezpečnejšie nie je nič z toho, čo uvádzate. Propaganda totiž zaberá iba vtedy, keď niečím zodpovedá názorom ľudí na svet, keď s nimi, takpovediac, rezonuje a keď manipuluje s existujúcimi traumami. Bez toho nikdy fungovať nemôže. Takže koreňom problému sú zakaždým nevyriešené a nedostatočne vyjadrené resentimenty, nevôľa, zášť, sťažnosti, potláčané spomienky a traumy. Toto je ten materiál, s ktorým najviac pracuje propaganda.

majú demokracie sklony prehliadať svojich nepriateľov? Oslabuje ich to?

Tu platí to, čo som povedal na prvú otázku. Skrátka, občas si sami zastierame zrak, keď nepriznávame, aká je povaha sveta, v ktorom žijeme.