v rozhovore sa dočítate aj:
- prečo sa židia snažia vo vojne zachrániť infraštruktúru
- je Putinov argument rozširovania NATO opodstatnený
- ktoré druhy vojen rozlišuje judaizmus
- o čom chce ubezpečiť Slovákov
ako chápe vojnu judaizmus?
Vojnu vnímame ako zlo, ale niekedy, ak hrozí nebezpečenstvo, tak treba bojovať. V judaizme sa hovorí hlavne veľa o mieri a my veríme, že príde doba, keď žiaden národ nezdvihne „meč“ proti druhému národu. Ale kým ten čas nepríde, musíme vedieť adekvátne reagovať na nebezpečenstvo okolo nás.
ako sa judaizmus vyrovnáva s Božím príkazom „Nezabiješ“?
Vojna je vždy zlo. To ale neznamená, že ľudia, ktorí slúžia v armáde, sú zlom alebo zlo páchajú. Židovský pohľad chápe zabitie ako prekročenie zákona. Je však dovolené brániť svoj život alebo životy iných ľudí aj preventívne. Aj v našich zákonoch je napísané, že ak niekto príde do tvojho domu v noci, tak ho môžeš zabiť. Nemusíš sa ho pýtať na účel „návštevy“. Cez deň to nesmieš urobiť, lebo vidíš, čo má v rukách. Každý človek má právo brániť seba a iných ľudí. V judaizme je jedno z najdôležitejších prikázaní milovať blížneho ako seba samého. Ale vo vojne nie je nepriateľ tvojim blížnym. To ale neznamená, že ho musíme nenávidieť.
nenávisť je veľmi komplikovaná emócia, ktorá kolektívne pretrvá aj stáročia.
Každá vojna sa raz skončí, ale nenávisť môže ostať a to je problém. Dôležité je počas vojny nestrácať ľudskosť, lebo aj proti sebe bojujúci nepriatelia sú len ľudia. V judaizme sa snažíme vždy nájsť najskôr mierové riešenie a vojnu chápeme len ako krajné riešenie.
„V judaizme je druh morálne čistej vojny, keď sa národ bráni. Vtedy majú ženy aj muži povstať a robiť všetko pre obranu národa, to je defenzíva vojna.“
Ak sa mierové riešenie nevydarí, treba povedať civilistom, aby opustili miesto bojových konfliktov. Keď sa ale rozhodli, že tam zostanú, je to ich voľba. Židia sa vždy snažia v bojových konfliktoch zachrániť infraštruktúru.
prečo?
Vojna sa raz skončí, ale národ a hlavne civilisti si budú ešte veľmi dlho pamätať, čo nepriateľ spôsobil ich zvieratám, prírode a pôde. To sa bude medzi obyčajnými ľuďmi odovzdávať ďalšej generácii. V judaizme je jasne napísané, že počas vojny je zakázané ničiť stromy, ktoré majú plody alebo úrodu, lebo inak bude po vojne hladomor. Dnešným jazykom to znamená, že je zakázané ničiť sociálnu infraštruktúru, ktorá živí ľudí.
existuje v judaizme koncept spravodlivej alebo morálnej vojny, ako ho pozná kresťanstvo?
V judaizme existuje koncept čohokoľvek morálneho, keď už nejaká vec existuje. Samozrejme musíme uvažovať o morálnej strane vo vojne. Momentálne sme svedkami takejto vojny vo východnej Európe, kde je jedna strana jasne morálna a druhá nemorálna.
V judaizme rozlišujeme niekoľko druhov vojny. Existuje spravodlivá vojna vtedy, keď ju Pán Boh prikáže. V židovskom písme nájdeme verš, kde Pán Boh prikazuje útok proti národu, ktorý útočil na Židov, ktorí odchádzali z Egypta alebo proti kanaánskym národom, čo bol tiež príkaz od Boha. Druhý druh morálne čistej vojny je, keď sa národ bráni.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.