za prvé dva aprílové týždne dostala kancelária ombudsmana približne 400 sťažností na znásilnenia spáchané ruským vojskom, ale obetí je v skutočnosti oveľa viac – nie všetky sú ochotné podať oficiálnu sťažnosť. Iba v okupovanej Buči, a iba v jedinej pivnici podľa ombudsmanky Ľudmily Denisovovej ruskí vojaci systematicky znásilnili 25 žien a dievčat vo veku od 14 do 24 rokov, z ktorých je teraz 9 tehotných.

Čo sa vie o sexuálnych vojnových zločinoch Rusov na Ukrajine? Kedy a ako môžu byť ich páchatelia potrestaní? Ako je možné pomôcť obetiam násilia? Rozprávali sme sa o tom s Larysou Denysenkovou, právničkou, ľudskoprávnou aktivistkou, spisovateľkou, spoluzakladateľkou Asociácie právničiek Ukrajiny Jurfem.

môžete povedať, ako sa stalo, že ste začali pracovať ako právnička zameraná na sexuálne vojnové zločiny? Koľko ľudí reagovalo na váš facebookový status s výzvou na vyhľadanie právnej pomoci obetiam?

Ako právnička som sa pred vojnou venovala téme domáceho násilia a sexuálnych zločinov. Keď som dostala prvú žiadosť, ktorá prišla z Mariupola od priateľa ženy, ktorá sa stala obeťou sexuálneho násilia, a zároveň prichádzali správy o znásilneniach v dočasne okupovaných a nedávno oslobodených územiach, nemohla som si pomôcť, musela som sa do toho zaangažovať.

V skutočnosti môj status na sociálnej sieti nebol iba apelom pre preživšie ženy a dievčatá. Povzbudil médiá, verejné a štátne inštitúcie, aby tento problém riešili. Myslím, že toto vymedzuje Ukrajinu ako krajinu významných verejných iniciatív; sme krajinou dobrovoľníkov, kde si každý môže nielen stanoviť vlastné ciele, ale aj ciele pre iných.

Teraz existuje niekoľko poradenských liniek, takže ženy, dievčatá, muži aj chlapci majú prístup k pomoci. Je medzi nimi systém bezplatnej právnej pomoci, linka právnej pomoci ženám Jurfem, La Strada Ukraine Hotline, štátna Poradenská linka pre domáce násilie a Kancelária komisára pre ľudské práva. Mňa môžete kontaktovať priamo e-mailom.

masaker v Buči sa stal známym na celom svete, a teraz sa celá predstava o zločinoch odhaľuje v Kyjevskej, Sumskej a Černigovskej oblasti. Aká je situácia na okupovaných územiach na juhu? Zdalo sa, že tam sa najprv Rusi snažili správať ako „osloboditelia“ a nesiahali na civilistov, ale ak tomu rozumiem,  rýchlo sa to zmenilo. Sú nejaké dôkazy z Chersonskej oblasti?

Viete, je tu drsný vpád do života ľudí, ale aj takzvaná pomalá okupácia. Zdá sa, že tá sa nedeje takým stresujúcim spôsobom. Čo to však znamená pre ľudí? Každý človek je vždy pod kontrolou okupačnej armády, kedykoľvek ho možno mučiť, uniesť, odvliecť do Ruska, označiť za nepriateľa ľudu, za nacistu… Môže sa to stať hocikomu. Okupanti môžu mať prístup najmä k údajom – dokladom inštitúcií sociálneho poistenia; existuje veľa údajov o človeku, ktoré je možné zneužiť zločinným spôsobom. 

„Žiadna zo žien, s ktorými teraz pracujem, nie je pripravená stať sa oficiálnou obeťou. “

V takých podmienkach sa cítite mimoriadne neisto. A ak niekto v uniforme a so zbraňou vojde do vášho domu s kvetmi, pokúša sa o váš súhlas a dokonca ho ospravedlňuje akýmisi citmi, je to sexuálne násilie, a nie vzťah.