v týchto dňoch viac hovoríme o konci druhej svetovej vojny a aj o tom, že oslobodenie bolo pre krajiny východného bloku nielen únikom spod nacistickej totality, ale aj vstupom do druhej totality. Krajiny ako Československo, Poľsko, Maďarsko boli, samozrejme, vďačné za oslobodenie. Boli u nich prítomné aj obavy zo sovietskej dominancie?

Pre Židov bola porážka Wehrmachtu, samozrejme, oslobodením, pretože prestali byť priamym a jednoznačným terčom eliminácie na rasovom základe. Michal Głowiński bol v tom čase poľské židovské dieťa, ktoré ukrývali rehoľné sestry v kláštore, a on o príchode Červenej armády píše veľmi výstižne vo svojich pamätiach nazvaných Czarne sezony. 

No celkový obraz bol taký, že sa napríklad v prípade Poľska zdráham použiť výraz „krajina vďačná za oslobodenie“. Panoval tu pomerne rozšírený pocit, že príchod Červenej armády znamená „druhú okupáciu“, ešte posilnený tým, že práve Červená armáda bola rozložená na druhom brehu Visly, keď prebiehalo Varšavské povstanie v roku 1944, a pokojne sa prizerala tomu, ako Varšava horí.

to muselo v Poliakoch naozaj zanechať trpkosť...

V priebehu mesiacov, ktoré viedli k Varšavskému povstaniu, prosil poľský exilový premiér Stanisław Mikołajczyk a poľský veľvyslanec Edward Raczyński Britov o podporu. Ale Winston Churchill vtedy trval na tom, že musia spolupracovať so Stalinom.