čo sa podľa vás stalo v USA a EÚ, keďže sme sa posunuli z diskusie o tom, ako byť slobodní a ako vytvoriť slobodnú spoločnosť? Dnes skôr hovoríme o istej forme nárokovej spoločnosti.

Existujú na to dve odpovede, dlhšia a kratšia. Sloboda a slobodný trh sú pre ľudstvo novým konceptom a pojem slobody bol znovuobjavený až počas osvietenstva. Len čo sa tieto koncepty slobody a voľného trhu objavili a začali mať istý vplyv na formovanie spoločnosti, tak sa voči nim zdvihla vlnu odporu a opozície. Najväčšie vplyvy tejto opozície boli v Nemecku: cez Kantovu filozofiu, Hegla, Schopenhauera a nakoniec aj Marxa. Všetci títo filozofi napádali filozofický základ slobody jednotlivca. Tieto útoky boli veľmi silné a vplyvné. Myšlienka slobody jednotlivca, individualizmu či sily ľudskej mysle nevyhnutne viedli ku kapitalizmu a slobodnému trhu. Všetky tieto koncepty však boli konštantne napádané celé 19. storočie, a to napriek tomu, že to bol práve kapitalizmus a slobodný trh, ktoré stvorili slobodnejší a neporovnateľne bohatší svet, než v minulosti. 

a napriek tomu bol kapitalizmus a slobodný trh atakovaný filozofmi a intelektuálmi?

Áno. Prvá aj druhá svetová vojna boli konzekvenciami týchto útokov na osvietenstvo. Prvá svetová vojna bola dôsledkom zápasu vtedajšieho establišmentu, ktorý bol aristokratický a chaotický – a aj bojom proti nárastu kapitalizmu a proti tomu, že sa ľudia vďaka kapitalizmu stávali slobodnejšími a v krajinách západnej Európy ľudia postupne získavali individuálne slobody. Ľudia prestávali rešpektovať hierarchické usporiadanie spoločnosti. Naproti tomu druhá svetová vojna bola aj vojnou dvoch alternatív.

akých?

Na jednej strane bola koalícia dvoch kolektivistických ideológií: fašizmu a komunizmu – a pripomínam, že vojnu začali Hitler a Stalin, nielen sám Hitler, ako sa často hovorí. Na druhej strane stála ideológia individualizmu. Kolektivistické ideológie, teda komunizmus aj fašizmus, predstavujú reakciu proti rozmachu individualizmu, ktorý sa rozmáhal práve vďaka vzniku kapitalizmu. 

Druhá svetová vojna mala presvedčiť úplne všetkých, že kolektivizmus skončil a predstavuje pre svet a ľudstvo smrteľné nebezpečenstvo. Fašizmus zlyhal a našťastie prehral ihneď po 2. svetovej vojne. Komunizmu trvalo síce ďalších 50 rokov od skončenia vojny, kým stroskotal, no aj komunizmus fatálne zlyhal. Takže komunizmus a fašizmus mali byť ideológie, ktoré bolo treba už dávno pochovať. Intelektuáli si však tieto ponaučenia z dvoch svetových vojen nikdy nepriznali a aj dnes majú sklony obhajovať kolektivistické ideológie. 

takže platí téza, že len intelektuáli sú takí vzdelaní, že dokážu nájsť nové a nové argumenty v prospech kolektivistických ideológií? 

Áno, istý element ich núti ignorovať realitu. Neraz žijú vo veľmi abstraktnom svete a majú tendenciu vytvárať si alternatívne reality, ktoré nemusia mať veľa spoločného s realitou. Ide však aj o hlbší problém. Faktom je, že podľa mnohých tí najlepší filozofi za posledných 2 000 rokov boli kolektivistami.