ty si bol jednou z najviditeľnejších tvárí protestov a štrajkov Iniciatívy slovenských učiteľov. Táto neformálna organizácia síce bola dosť prísne apolitická, ale jej protivníkmi boli zhodou okolností práve vlády Smeru. Teraz tu už viac ako dva roky máme inú vládu. Ako sa zmenili veci z hľadiska učiteľov?

Z hľadiska učiteľov… No ako to nazvať? Úplná katastrofa je to.

v čom tá katastrofa spočíva? V nenaplnení nádejí, ktoré sa do tejto vlády vkladali? Alebo k tomu noví ľudia pridávajú aj nejaké svoje originálne prvky?

Jedno s druhým. Asi by som to povedal tak, že v oblasti školstva negatívne tendencie predchádzajúcich vlád doviedla táto vláda do dokonalosti. Branislav Gröhling úplne premenil ministerstvo na PR agentúru a neochvejne robí reklamu vlastnej politickej strane. Práca ministerstva, to sú samé tlačovky, kde sa síce človek nič nedozvie, ale idú jedna za druhou, k tomu perfektne vyzerajúca web stránka, facebook, instagram – to všetko fičí naplno. A to je tak všetko, čo fičí naplno.

nie je to zvláštna forma robenia PR – byť katastrofálny minister a neustále pripomínať, z ktorej som strany?

Podľa mňa je to celkom bežná vec: perfektne sa prezentovať a tým zakrývať, že nič nerobím. Jeho základným pracovným nástrojom je úsmev. A vždy sa nájdu ľudia, na ktorých to funguje. Ale je ich čoraz menej. Celkom jasne to bolo vidieť napríklad na práci Stálej poradnej skupiny ministerstva školstva, v ktorej som zastupoval Slovenskú komoru učiteľov. 

Minister prišiel iba na prvé stretnutie tejto skupiny, aj to len na päť minút, potom už nikdy. Na druhom stretnutí robili jeho ľudia marketing pre ministerstvo, tak sme sa vzbúrili, že počúvanie takýchto rečí nie je úlohou poradného orgánu.