inflácia na Slovensku a v okolitých krajinách presahuje dvojciferné čísla. Po minulé roky sme však boli zvyknutí na infláciu pod alebo okolo 2 percent. Ako sme sa k tak vysokej inflácii prepracovali?

Najdôležitejším faktorom je a bol monetárny stimul. Začiatkom roku 2020 sa šéf Fedu Powell vyjadril, že sme zaplavili systém peniazmi. Bolo to bezprecedentné, tak veľa peňazí a tak rýchlo sa nevyrobilo od druhej svetovej vojny. Druhý dôležitý faktor je, že tento stimul sa uplatňoval cez fiškálne politiky štátov: peniaze sa míňali na sociálne dávky, kurzarbeit, americký prezident si „sadol do helikoptéry“ a všetkým občanom USA zhadzoval šeky vo výške $ 1 500 až 1 800. Veľa nových peňazí sa použilo na financovanie štátu. USA v roku 2020 minuli dvakrát viac, ako vybrali na daniach a odvodoch. Ak by chcel niekto vyrovnať federálny rozpočet USA, musel by o sto percent zvýšiť dane a odvody.

tým demonštrujete veľkosť toho stimulu?

Áno, jeho gigantickosť. Čiže vysoká inflácia nemala žiadneho ekonóma prekvapiť. Pre mňa je prekvapením, že sú ekonómovia prekvapení. 

tak prečo sú prekvapení?

Ekonómovia si poplietli lockdowny s dopytovým šokom. Ten, kto neočakával vysokú infláciu, neveril vlastným ekonomickým teóriám..

vy ste prívrženec rakúskej ekonomickej školy. Čo o tom súdia inak uvažujúci ekonómovia?

Práveže nevychádzam iba z rakúskej ekonomickej školy. Ak si pozrieme neoklasikov, nových keynesiánov či nových monetaristov, všetci sa zhodujú, že ak do ekonomiky nalejeme obrovský monetárny stimul, ktorý skombinujeme s fiškálnymi stimulmi, výsledok bude vysoká inflácia. Vysokú infláciu by bol videl prichádzať aj sám John Maynard Keynes.

politici však hovoria, že musia dvíhať sociálne dávky a štátnu podporu, lebo rastú výdavky na život...

Keď sme robili rozhovor počas pandémie, povedal som jedno: vytlačiť peniaze možno, nemožno vytlačiť príjem. No ale peniaze sa tlačili a všetci sa tvárili, že tlačia príjem. Dnes sa potvrdzuje, že to príjem nebol. Všetky tie balíčky a stimuly sme zaplatili inflačnou daňou, ktorá je v Estónsku na úrovni 20 percent. Inflácia na začiatku vyzerá ako rast bohatstva. Volá sa to monetárna ilúzia. Keď ceny narastú, ilúzie sa rozplynú a ľudia zisťujú, aké spotrebné a investičné chyby spravili. 

takže vysoké ceny sú dôsledkom toho, že rozdávame sociálne dávky?

Áno. Vysoké ceny slúžia len na to, aby sa dostali späť do rovnováhy novými peniazmi nafúknutý dopyt a covidom a vojnou obmedzená ponuka.  „Vďaka“ nim sa niekto bude musieť vyhnúť spotrebe. Rozdávať dávky na boj proti rastúcim cenám a inflácii je ako hasiť požiar benzínom. 

a my to robíme? Akým spôsobom to prebieha?

Dávky sú spolupríčinou inflácie. Predstavme si, že idete na pumpu, lebo potrebujete benzín. No na pumpu príde aj človek, ktorý dostal peniaze z Fondu na obnovu a rozvoj a ide kupovať benzín, lebo ide maľovať školu, a benzín si kupuje z európskych peňazí. Benzínu však na pumpe nie je viac ako predtým.