svoju knihu Liberalism and Its Discontents ste napísali ako obranu liberalizmu a aj ako vysvetlenie, čo je a čo nie je liberalizmus. Skúsite našim čitateľom vysvetliť, čo tým výrazom myslíte?

Začnem tým, čo slovom liberalizmus nemyslím, pretože to slovo sa používa rôzne v rôznych častiach sveta. V knihe ho nedefinujem ekonomicky – teda okrem toho, že v liberálnej spoločnosti sú rešpektované a chránené práva na vlastníctvo a právo na slobodnú podnikateľskú aktivitu. V USA sa liberalizmus ako ideológia spája skôr s ľavicovými politikami, čiže so sociálnou záchrannou sieťou a prerozdeľovaním zdrojov. V Európe sa väčšinou spája so stredopravými stranami ktoré sú za slobodný trh. Oba tieto smery sa dajú považovať za liberálne, ak chránia práva jednotlivca, jeho slobody, a ak sú za vládu zákona. Základom je ochrana autonómie jednotlivca a aby vláda nemala veľa možností zasahovať do jeho rozhodovania. V tomto zmysle je podľa mňa liberálna aj sociálnodemokratická spoločnosť vo Švédsku alebo v Dánsku, aj krajina s menej hustou sociálnou sieťou, čiže napríklad USA.

liberalizmus je dnes ohrozený. Mnohí politici liberalizmus nenávidia: Orbán, Putin, Le Pen... Sú z rôznych prostredí, čo ich spája?

Spája ich odpor k právnym a ústavným obmedzeniam moci vlády. A práve na týchto obmedzeniach stoja liberálne spoločnosti. Liberálna spoločnosť sa vyznačuje vládou zákona, ktorú zabezpečuje nezávislé súdnictvo, je tam sloboda vyjadrenia, nezávislé médiá, ktoré nepodliehajú kontrole vlády. No a mnoho populistických lídrov po tom, čo ich zvolia, podľahne pocitu, že keď majú demokratickú legitimitu z volieb, tak akékoľvek obmedzenie ich moci je samo osebe nelegitímne. Preto prenasledujú opozíciu, médiá a podobne.