keď sa mladý človek dostane do vysokých funkcií, občas je to aj veľké pokušenie, ktoré mu potom ničí život. Ako to zatiaľ cítiš?

Nie som už až taký mladý, mám tridsaťosem rokov. Keď budú parlamentné voľby v riadnom termíne, budem mať štyridsať. Máš pravdu v tom, že mi možno chýbajú dlhoročné skúsenosti zo slovenskej politiky, ktoré majú ostatní predsedovia strán. No možno je dobre nemať zlé návyky. Čo sa týka pokušenia moci a vysokých funkcií, ten pocit nemám. Pre mňa je to najmä veľká zodpovednosť. Určite nie som vyvolený, aby som zachránil Progresívne Slovensko alebo Slovensko. Nastala situácia, v ktorej mi kolegovia v PS dali dôveru, a ja sa to snažím robiť najlepšie, ako viem.

poďme k tvojmu životu - ty si vyštudoval v zahraničí?

Áno. Tri roky v Prahe a potom šesť rokov na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii. Bolo to v oblasti medzinárodných vzťahov a politických vied.

nedávno sme boli s Lampou v Oxforde. Je to krásne mesto s atmosférou, učili a učia tam osobnosti, dýcha vzdelanosťou. Zapôsobil na teba Oxford aj inak?

Jedna vec sú tradície, s ktorými tam človek až splynie. Tak ako sme my robili skúšky, tak ich robili aj študenti osemsto rokov pred nami, chodili do tých istých budov, často sedeli za tými istými lavicami. Ale pre mňa boli okrem vzdelania kľúčové vzťahy s profesormi, s kamarátmi, ktorí dnes už sú všade po svete. Sme komunita. Stále o sebe vieme, z času na čas sa niekde stretneme.