v deň, keď spolu hovoríme, podpísalo všetkých 30 členských krajín NATO prístupové protokoly pre Švédsko a Fínsko – tieto dve krajiny sa budú môcť plne pridať k Aliancii. Aká veľká zmena pre NATO je to z pohľadu bezpečnosti, stratégie, sily?

Je to nesmierne významný moment a z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že ho nepriniesla teória, ale prax – je to reakcia na reálne udalosti vo svete. Vôbec by nenastal, keby Fínsko a Švédsko nepovažovali dianie na Ukrajine za veľmi vážne pre Ukrajinu a pre región. A po druhé – Fínsko a Švédsko vidia reálne ohrozenie svojich krajín, preto u nich spoločne dospeli k rozhodnutiu politici, verejná mienka, predstavitelia armády, predstavitelia tajných služieb aj široko poňatý tzv. establišment. To je ozaj veľká vec: žiadna teória, ale prax, žiadne „verbovanie“ krajín, ale situácia, keď noví členovia klopú na dvere NATO, lebo sa cítia ohrození a vidia obrovskú hodnotu v kolektívnej obrane.

švédsko dlhé roky fungovalo s Alianciou v akomsi „skrytom partnerstve“. Nie je to bežne známe, viete o tom, ako také partnerstvo mohlo fungovať?

Konkrétne fakty, ktoré by bolo možné potvrdiť na účely tohto rozhovoru neviem. Ale je pravda, že NATO vždy spolupracovalo aj s nečlenskými krajinami v istých aktivitách, pri zdieľaní informácií, niekedy pri využívaní techniky, inokedy v oblasti výcviku. Neprekvapuje to ani pri Švédsku, napokon, sú tam spoločné záujmy a spoločné hodnoty, a teraz sa táto spolupráca kodifikuje a inštitucionalizuje.

asi to uľahčuje Švédsku situáciu pri pričlenení k NATO.

Pravdepodobne áno, pretože vždy sa môžu vyskytnúť problémy s operačnou kompatibilitou – ale aj s kultúrnou kompatibilitou. Teda ako často sa komunikuje, o akých témach sa komunikuje, na akých úrovniach prebiehajú konzultácie a konferencie. Takže keď už existujú všeobecné infraštruktúry zamerané na kompatibilitu, znamená to, že sa formalizuje to, čo už predtým existovalo.

rusko ohrozovalo teritórium Švédska už dávno – napríklad provokatívnymi preletmi bojových lietadiel, vysielalo svoje vojenské ponorky do jeho výsostných vôd. Začalo Švédsko tú hrozbu vnímať ako akútnu až teraz? Doteraz sa tamojší politici zhodovali, že nie je taká veľká?

Dobrá otázka, ale ja si myslím, že politici vnímali hrozbu zo strany Ruska aj predtým, ibaže ju považovali za zvládnuteľnú. A tieto prieniky do vzdušného či námorného priestoru im pripadali ako nepríjemné, ale v istom zmysle prijateľné. Ale potom nastala tá šialená invázia na Ukrajinu, desivé zverstvá, ktoré ruské vojská páchajú na civilistoch. 

„Putin musí mať menej času na uvažovanie, ako nám uškodí. Musíme ho zamestnať úvahami o tom, ako sa ubráni pred západnými informáciami, pravdou a realitou.“

Povedal by som, že usúdili, že takéto Rusko je schopné cezhraničnej invázie, tej najhoršej, najodpornejšej vojny.