Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Matúš Valko: Chceli odísť, až keď na ich mesto padne viac ako osem bômb

.michal Oláh .rozhovory

K pomoci Ukrajincom sa dostal pre nudnú prácu IT-čkára a pocit, že musí po vypuknutí vojny „niečo urobiť“. Z Ukrajiny vozí na Slovensko a do Poľska hlavne utečencov so zdravotným postihnutím. Videl exhumáciu masového hrobu, vojenské amputácie a rozstrieľané mestá. Strach mu vraj pomáha prekonať „bezemočná povaha“. IT-čkár a grafik z Popradu Matúš Valko.

Matúš Valko: Chceli odísť, až keď na ich mesto padne viac ako osem bômb archív matúša valka Matúš Valko so staršou pani z mesta Charkov, ktorá sa rozhodla natrvalo ujsť z Ukrajiny zo strachu z opakujúcej sa ruskej agresie. Posledné roky života chce dožiť v blízkosti mora, rozhodla sa preto cez Košice a Budapešť odísť do Splitu.

v článku sa dočítate aj:

  • prečo prvá rodina, ktorú viezol, ani raz neprehovorila,
  • aká pokuta mu hrozila za symbol červeného kríža,
  • o čom rozpráva s českými vojakmi na Ukrajine.

ste grafik a IT-čkár bez predchádzajúcej skúsenosti s humanitárnou pomocou, ktorý od vypuknutia vojny vozí na úkor svojej práce a rodiny desiatky utečencov z Ukrajiny na Slovensko a do Poľska a poskytuje humanitárnu pomoc po celej Ukrajine.  Čo bol ten prvotný impulz pre rozhodnutie pomáhať?

Pamätám si to presne. Vo štvrtok ráno sme vstali a manželka mi povedala, že práve začala vojna. Okamžite som vedel, že treba niečo urobiť. V piatok a v sobotu som preto zorganizoval zbierku medzi známymi, v nedeľu sme išli prvýkrát na hranicu, v utorok sme tam boli znova. Najskôr som tam bol sám, neskôr som šiel s kamarátom do tábora v Humennom. 

Keď sme uvideli ľudí utekajúcich pred vojnou, zrodila sa nám v hlave myšlienka pomôcť Ukrajincom dostať sa zo svojej krajiny do bezpečia EÚ. Chvíľu nato som na sociálnych sieťach našiel výzvu Arpáda Soltésza, že jedna organizácia hľadá šoférov, ktorí by chceli chodiť na Ukrajinu. Tak to prakticky začalo. Bol som tam najskôr dvakrát vlastným autom, no nebolo dosť veľké, hoci bolo sedemmiestne. Chýbal priestor na batožinu utečencov. Aj bežní ľudia mali pocit, že nie som normálny, keď chodím na hranice a chcem ísť dokonca na Ukrajinu, „veď je vojna“, vraveli. Pokúsil som sa preto požičať väčšie auto z požičovne. 

ako reagovali požičovne áut v Poprade? 

Nebolo možné zapožičať si väčšie auto z požičovne, lebo sa báli, že ho rozstrieľajú. Začali sme preto hľadať iné možnosti. V internetovej komunite sme mohli vyzbierať prostriedky na auto. Zbierku sme spustili vo štvrtok, v pondelok som už bol pre staršie auto. Vyzbierali sme naň šesťtisíc eur. Kúpili sme deväťmiestny Ford Tranzit, ešte predĺženú verziu, takže tam vošla aj batožina, nakoľko sedemmiestne auto bolo reálne tak pre štyroch ľudí s batožinou. Dvadsiateho deviateho marca som prvýkrát viezol týmto autom utečencov z Ukrajiny.  

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite