keď ide mladý človek študovať medicínu, tak ju zvyčajne ide študovať aj s tou intenciou, že chce zachraňovať životy. Ako a prečo ste sa rozhodli práve pre túto špecializáciu? 

Ľudia, ktorí idú na medicínu, ako aj ja, keď som išla na medicínu, majú predstavu, že tam idú preto, aby zachránili čo najviac životov, aby pomohli čo najviac ľuďom. Na druhej strane vedela som, že existujú aj takí, ktorí sú chorí, trpia a chcela som pomôcť aj týmto pacientom. Druhá vec je, že môj osobný príbeh nekorešponduje s tým, čo sa očakáva od príbehov úspešných lekárov. 

čo sa očakáva?

Že som celý život chcela študovať medicínu a naplnilo sa moje životné poslanie a očakávanie. Ja som nechcela študovať medicínu. Ale keďže som študovala za socializmu, tak to bola jedna z najbezpečnejších foriem štúdia, čiže nie ísť na humanitný smer a písať eseje. 

tým naznačujete, že za bývalého režimu ste sa „neodvážili“ študovať humanitné vedy, pretože ste neboli komfortná s režimom?

Nie, nebola som komfortná s režimom. Keby som dospela v tom režime, tak asi by som mala nejaký problém, takže som to radšej vyriešila takýmto spôsobom.