demokracie zažívajú isté problémy, ktoré ich občanov občas až tak frustrujú, že títo ľudia si niekedy začínajú klásť otázku, či je demokracia pre nich ozaj najlepšia možnosť. Takto to s obavou vnímame my v strednej Európe. Ale prejavuje sa to aj vo Veľkej Británii, ktorá patrí k najstarším demokraciám sveta?

Áno, vidieť to aj u nás. A to isté platí o USA. Za posledných dvadsať rokov dosť ľudí stratil dôveru v spôsob, ktorým tí, ktorí im vládnu, vedú svet. Prispeli k tomu aj katastrofálne udalosti na geopolitickej scéne – vojna v Iraku, Afganistane. Ľudí nahnevala aj finančná kríza, kde bankári doslova pustili žilou našej ekonomike a potom to dali zaplatiť daňovým poplatníkom, ďalej ich štve, že na benefitoch z globalizácie sa nepodieľajú všetci. No a do toho prišla pandémia, na ktorú aj demokracie začali reagovať veľmi krátkozrako a nerozpoznali hĺbku tohto globálneho ohrozenia. Takže z tohto pohľadu majú ľudia vlastne právo byť frustrovaní a žiadať odpovede. Nemyslím si, že autokracie tie odpovede majú. Ale myslím si, že demokracie by sa mali obnoviť a, na rovinu povedané, robiť si svoju robotu.

je aj v britskej spoločnosti nejaká časť ľudí, ktorí si otvorene prajú autoritárskejšiu vládu?

Určite áno a je to alarmujúce. Napríklad časť mladých by radšej žila pod niekým, kto všetko zariadi a nemusí sa „zdržiavať“ parlamentom, brzdami a protiváhami, ústavou. Vzniklo to čiastočne počas brexitu. Hoci ja som bol silno proti brexitu, musím povedať, že tých, ktorí zaň hlasovali, pobúrilo, keď sa odchod z EÚ parlament pokúsil zastaviť a vytvoriť čas na rozmyslenie. Medzi probrexitovou populáciou vznikol dojem, že parlament nie je dobrá vec. No nie je to také zlé, podľa mňa viac antidemokratických nálad nájdete v iných krajinách. Briti nie sú až tak kruto polarizovaní ako napríklad Američania. Medzi politickými stranami tu nemáme žiadny ekvivalent švédskych demokratov, Orbánovho Fideszu alebo Bratov Talianska alebo AfD či Die Linke. Mnoho európskych krajín má viac a horších strán na pravom či ľavom populistickom krídle.