dnes Putin podpísal dekréty o anexii ukrajinských regiónov Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson. Zároveň je výročie Mníchovskej konferencie, kde západné krajiny darovali Hitlerovi územia, ktoré mu nepatrili. Je v tom symbolika?

U Putina sa asi túžba po symbolike neprejavila, ale sú tu paralely. Putin momentálne nemá veľa východísk, „off-ramps“, ako hovoria experti, šancí vycúvať z invázie a vyjsť z toho bez prílišného poníženia. Isteže si to predstavoval inak, ale dalo sa čakať, že to takto dopadne. Lebo on skutočne chcel dobyť Ukrajinu, zničiť vzmáhajúcu sa demokraciu na Ukrajine, ktorá by inak mohla pre jeho vlastných občanov vyzerať ako fungujúca alternatíva toho, čo majú doma, a tiež chce obnoviť ruské imperiálne panstvo. Z týchto ambícií vyplynula aj anexia, ktorú podpísal dnes, akurát na výročie Mníchova. My tie paralely vnímame, lebo je to už dávno, čo jedna krajina nielenže napadla druhú, ale vzápätí ju aj rozdelila na základe nejakých kvázi historických nárokov, na základe tvrdení o perzekúcii menšín – aj Hitler tvrdil, že Nemci vo vtedajšom Československu sú perzekvovaní. Ale tu sa paralela končí – lebo dobrá správa znie, že Ukrajina bojuje.

s Českom to bolo iné, ale aj situácia bola iná, je tak?

Česi by boli bojovali, keby mali istotu, že ich Západ podrží. Žiaľ, ich vtedajší západní spojenci cúvli a USA v tom čase ešte nebolo zapojené do vojny. Vtedy sme my, a tým myslím celkovo Západ, dali od Čechov ruky preč. Dnes, o 84 rokov neskôr, je to iné. Aj angažmán Spojených štátov uľahčil možnosť vzoprieť sa Putinovi. Len tak na okraj, už to, že sa USA aktívne postavili Putinovi, je skoro malý zázrak. Lebo vývoj ukazoval iným smerom: napríklad v posledných desiatich, pätnástich rokoch sa u nás ozývali ustrašené hlasy volajúce po znížení našej aktivity vo svete, za prezidenta Obamu sme sa zo sveta stiahli, za prezidenta Trumpa to bolo tiež problematické, lebo on je problematický. Preto dnes postoj USA dodáva istotu a nádej. A nesmieme zabudnúť na rolu Európy: ozaj klobúk dole pred stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami. Vy ste pre pomoc Ukrajine obetovali a aj obetujete oveľa viac ako my.

popravde, máme sa viac čoho obávať. Aj to je asi dôvod, prečo to robíme.

Áno, ale aj tak je to obdivuhodné. Je totiž potrebné, aby v USA ľudia ako ja a iní presviedčali, že treba Ukrajine pomáhať, ale je nesmierne dôležité, čo všetko robia štáty v bezprostrednom alebo širšom susedstve s Ukrajinou, či už Pobaltie, Poľsko, aj Slovensko a Česko, Rumunsko. Keby sme z USA nevideli vaše konanie, o niečo ťažšie by sme presviedčali našu verejnosť a administratívu, že musíme robiť ešte viac.