ako prvý bol oznámený laureát Nobelovej ceny za medicínu alebo fyziológiu. Kto ju získa a prečo?

Vladimír Ferák: Získa ju Svante Pääbo za objavy týkajúce sa genómov vyhynutých homininov a evolúcie človeka. Hominini sú druhy, ktoré existovali v rámci evolúcie smerujúcej k súčasnému človeku, a to od obdobia, keď sa rozdelili vývojové vetvy vedúce od spoločného predka šimpanza a človeka. Dnes z nich žije už len homo sapiens. Ale Svante Pääbo dokázal preštudovať genómy zástupcov vyhynutých homininov.

ako sa dostal k ich genómom?

Z kostrových ostatkov. V jeho prípade to boli dva druhy, a síce neandertálci a denisovania. Vzorka DNA, ktorú získal z neandertálcov, bol kostrový pozostatok identifikovaný v roku 1856 v nálezisku v jaskyni v Neanderovom údolí, po nemecky Neandertal. Denisovan je ďalší typ hominina, ktorého asi pred 20 rokmi objavil práve Svante Pääbo. Na základe DNA z kosti nájdenej v sibírskej jaskyni, ktorá sa volá Denisova, podľa mnícha, ktorý v nej žil v 19. storočí.

a to nikomu pred ním nenapadlo preskúmať DNA z týchto kostí?

Sekvenovať DNA – a dokonca vôbec získať DNA – z takýchto kostrových pozostatkov je husársky kúsok, ktorý sa v podstate prvýkrát podaril tomuto laureátovi. Je to neporovnateľne ťažšie ako sekvenovanie našej DNA. Prvý dôvod je ten, že DNA sa rýchlo rozpadá, rozkladá a chemicky modifikuje. Okrem toho je vo vzorke z kosti aj obrovské množstvo DNA mikroorganizmov, baktérií, húb a plesní, ktoré kolonizovali ľudský pozostatok. Je ich tam mnohonásobne viac ako samotnej ľudskej DNA. Navyše je DNA fragmentovaná na veľmi drobné kúsky, potom je chemicky modifikovaná a toto by ešte nebolo to najhoršie. Najhoršie je to, že je kontaminovaná aj súčasnou DNA ľudí, ktorí s kosťou manipulovali, chytali ju alebo na ňu dýchali.

takže vypreparovať DNA z tých kostí bolo ťažké, ale zrejme nie za to je Nobelova cena. Tá je asi za to, čo z tej DNA zistil. 

Čiastočne je aj za metódy, ktoré vyvinul, ale naozaj najmä za to, čo pomocou tých metód zistil. V roku 1997 stanovil týmito metódami sekvenciu mitochondriálnej DNA neandertálca. Mitochondrie sú súčasti bunky, ktoré sú pre jej existenciu extrémne dôležité. Majú vlastnú DNA, ktorá je kratučká – v porovnaní s jadrovou DNA je naozaj nepatrná.