zvykli ste si už na to, že ste sa pred necelými dvoma mesiacmi stali opozičným poslancom?
Pomaly si na to zvykám. V mojej momentálnej pozícii môžem omnoho presnejšie a precíznejšie artikulovať svoje výhrady k jednotlivým zákonom.
hrozí SaS ďalší rozkol? Narážam hlavne na odlišný postoj Martina Klusa smerom k možným predčasným voľbám alebo podpore vládnej koalície.
Nehrozí...
to zvyknete hovoriť vždy, no následne vždy došlo k rozkolu.
Strana SaS je stabilná a konzistentná. Náš prechod z koalície do opozície nemal žiaden vplyv na naše červené čiary. Sme plne funkčná a stabilná strana.
bolo chybou, že ste vo vládnej koalícii zotrvali do konca leta 2022?
Posúdi to budúcnosť. Špeciálne „rodinný“ balíček a ďalšie opatrenia, ktoré boli pretlačené bagrom proti vôli SaS a neskôr aj strany Za ľudí, to boli posledné kvapky, ktoré spôsobili, že pohár pretiekol. Požadovali sme, aby z vlády odišiel pôvodca väčšiny problémov Igor Matovič a tým, že sa naša požiadavka nenaplnila, bol náš odchod z vlády nevyhnutný. Som presvedčený, že naše rozhodnutie bolo správne.
nemáte dojem, že vášmu správaniu počas uplynulých 30 mesiacov rozumeli vaši vlastní voliči čoraz menej? Narážam na to, že parlamentom – a to i za vašej podpory – prechádzali zákony, ktoré boli v rozpore s vaším vlastným programom a ideológiou. Miera etatizmu bola miestami väčšia ako za vlád Smeru.
Nielen naši voliči, ale aj my ako strana a ja sám sme mali čoraz väčší problém s riešeniami, ktoré zvyšok koalície ponúkal a za každú cenu pretláčal. Mali sme stále väčší problém tieto zákony pred verejnosťou i pred našimi voličmi obhajovať. Prijímané riešenia a opatrenia boli v rozpore s našimi myšlienkami a navyše som presvedčený, že mnohé prijaté opatrenia za stámilióny eur nepomáhali krajine. Tlak na naše červené čiary narastal. Chápem teda, že naši voliči mali čoraz väčší problém s prijímanými zákonmi, pretože identické problémy sme s nimi mali aj my.
pár dní po voľbách mal predseda SaS vyjadrenia o tom, že s Igorom Matovičom sa bude spolupracovať dobre a že táto vláda bude proreformná. Nesvedčia tieto výroky o tom, že strana SaS nemá pamäť a nerozumie politike?
Richard Sulík a strana SaS dali Igorovi Matovičovi šancu. Poznali sme ho, avšak ľudia vedia vyrásť s funkciou. Častokrát práve enormná zodpovednosť vytiahne z ľudí to najlepšie, čo v nich je.
s funkciou skôr rastie ich ego.
Áno, to sa deje častejšie. Kreslo predsedu vlády je o obrovskej zodpovednosti. Premiér má vždy možnosť obklopiť sa dobrými poradcami a za ich podpory dokáže riadiť vládu a krajinu. Dúfali sme v takýto prerod a Igor Matovič dostal šancu. Tento scenár predurčili výsledky volieb.
bola, stále tu bola aj možnosť nevstúpiť do vlády, i keď takéto rozhodnutie by bolo intelektuálnym debaklom.
Áno. V danom čase by to však nebola správna možnosť.
britská expremiérka Mary Elizabeth Trussová bola vo funkcii len pár týždňov a svojej funkcie sa vzdala, dokonca si priznala, že na funkciu nemá a že v nej zlyhala. Aké boli najväčšie chyby a zlyhania, ktorých sa strana SaS vo vláde dopustila?
Oceňujem to, čo Mary Elizabeth Trussová urobila. Klobúk dole. Priznanie politika, kde končia jeho schopnosti, je vzácne. Treba povedať, že v prípade Veľkej Británie finančné trhy dali premiérke veľmi jasne najavo obavy o ekonomiku. Naše najväčšie chyby boli v tom, že sme príliš veľa a často ustupovali.
prečo?
Vedeli sme, že krajina potrebuje stabilnú vládu.
je rozdiel medzi stabilnou vládou a vládou, ktorá pôsobí ako dedinský futbalový tím po hasičskom plese.
Igor Matovič nevyrástol s funkciou premiéra ani ministra financií. Nehľadal priechodné riešenia, všetko riešil len a len z pozície sily. Naša chyba spočívala v tom, že sme si mali uvedomiť skôr, že Igor Matovič nevníma nič iné než jasný a silný tlak.
spomeňme si na situáciu zo skorej jari 2020, keď Igor Matovič začal hovoriť o „blackoutoch“, ktoré si pomýlil s lockdownom. Éra „atómoviek“ začala už vtedy a ľudia aj z jeho okolia sa báli toho, čo mu počas tlačovej besedy napadne. Nezačali vám blikať výstražné kontrolky?
Áno, blikali. Hovorili sme, že je to zlé riešenie. Diskutovali sme na koaličných radách. Na zlé nápady Igora Matoviča sme jasne poukazovali vždy a robíme to aj dnes, už z opozičných lavíc. Dá sa polemizovať o tom, či sme z vládnej koalície nemali odísť skôr.
nie nutne odísť. Pomenovať chyby, zlyhania či zlé nápady je potrebné, no po kritike neprišiel plán B, teda čo SaS urobí, ak sa tieto chyby budú opakovať, kopiť, alebo čo sa stane, ak Igor Matovič vymyslí ďalšiu „atómovku“. Vaša kritika síce prichádzala, no efekt bol nulový a v princípe ste sa nečinne pozerali na kroky, ktoré váš koaličný partner robil.
Nepozerali sme sa nečinne. Málokto si dnes pamätá, že sme napríklad odmietli hlasovať za navýšenie deficitu vlaňajšieho rozpočtu...koalícia ho schválila bez našich hlasov. Ale pohár sa postupne naplnil...
Boris Németh
nemal ten pohár priveľký objem?
To je otázka. Aj dnes sa nájdu ľudia, vrátane časti našich voličov, ktorí hovoria, že sme vo vláde mali zostať. Z vlády sme odišli, keď bolo definitívne jasné, že Igor Matovič nie je schopný sebareflexie. A nie je schopný dať vláde a celej koalícii šancu na reštart dôvery občanov.
slovenská spoločnosť je polarizovaná, dokonca ešte viac, ako bola v roku 2019, a je aj vašou zodpovednosťou, že sa táto polarizácie len prehlbuje. Pociťujete spoluzodpovednosť?
Boli sme 30 mesiacov súčasťou vlády. Časť zodpovednosti leží aj na našich pleciach a sme tiež zodpovední za chyby, ktoré sa stali. Zároveň sme však boli aj hnacím motorom všetkých reforiem, ktoré sa podarilo v parlamente presadiť.
buďme konkrétnejší. O akých chybách hovoríme?
Gro chýb a problémov nebolo u nás, ale u Igora Matoviča. Naše chyby boli v tom, že sme nápady Igora Matoviča dokázali obrúsiť a vylepšiť len do istej miery. S trinástimi poslancami a v krízovom období, a covid bol zásadná výzva, sme neboli jazýčkom na váhach a koalícia dokázala presadiť svoje nápady aj bez nás. Napriek tomu sme dokázali presadiť zmenu premiéra.
„Rozumiem, že v predvolebnom roku je ťažké škrtať, no základná spoločenská zmluva by mala spočívať i v tom, že ak musia šetriť ľudia, tak by mala šetriť aj vláda. “
Práve zmena premiéra mohla a mala byť zásadným reštartom koalície. To že, OĽaNO nedokázalo oslabiť deštrukčný vplyv svojho predsedu, posúdi história ako najväčšiu chybu. No a bývalý premiér sa nikdy nemal stať ministrom financií. Práve toto považujem za našu najväčšiu chybu.
strana Sme rodina, ktorá začínala s podobným počtom poslancov ako SaS, dokázala presadiť množstvo návrhov, ktoré ste aj v predvolebnom období kritizovali.
Nízko nasadená latka sa prekračuje veľmi ľahko. Populistické riešenia v aktuálnej vláde majú dvere otvorené dokorán.
to je možné, no ešte pred voľbami bol v mojej relácii Richard Sulík so Štefanom Holým a diskutovali o návrhu Sme rodina o nájomných bytoch. Richard Sulík sa vtedy vyjadril, že väčší ekonomický diletant, ako je Štefan Holý, bol už len Marian Kotleba. A zrazu parlamentom – a i s podporou SaS – prešiel zákon o nájomných bytoch, ktorý predložila Sme rodina.
Áno, politická šikovnosť Borisa Kollára je značná, keďže dnes fakticky riadi vládnu koalíciu i krajinu. Dokáže vytvárať ad hoc dohody slúžiace presadeniu jeho cieľov. Čo sa týka nájomných bytov, kľúčové je, koľko bytov je reálne postavených...a odpoveď poznáme.
takže Boris Kollár je šikovnejší politik ako tí v SaS?
Prešla nám školská a súdna reforma, ktorej účinnosť však aktuálna vládna koalícia pozastavila. Prešlo nám mnoho dobrých zmien v rezorte hospodárstva. Aké presadené reformy má na konte Sme rodina? Skôr si môžu robiť zárezy, proti ktorým všetkým reformám sa postavili.
to je možné, no marketingový úspech je v politike dôležitý.
Politickú arénu definujú voľby. Ak sa pozrieme na prieskumy verejnej mienky, tak strana Sme rodina osciluje na 6 – 7 %. Dnes však riadi koalíciu Boris Kollár, čo je jeho osobný úspech, nie však úspech našej krajiny.
ďalšia chyba, ktorú ste nespomínali, má konkrétne meno: Maroš Žilinka. Generálny prokurátor bol zvolený aj vaším hlasom a hlasmi vašich straníckych kolegov. A udialo sa to napriek tomu, že vás pred voľbou Maroša Žilinku varovali vlastní poslanci ako Ondrej Dostál, Alojz Baránik či Peter Osuský.
Hlasovanie za Maroša Žilinku je moja najväčšia osobná politická chyba. Viackrát som sa ospravedlnil a robím to aj teraz.
ospravedlnenie je cenné. No otázka je – prečo ste nepočúvali svojich vlastných straníckych alebo klubových poslancov?
Žilinka bol koaličný kandidát a v koalícii bol tlak na to, aby sme podporili vo voľbe Maroša Žilinku. Tie hlasy sme dodali, no ešte raz, bola to chyba. Česť poslancom Baránikovi, Osuskému, Kazdovi a Dostálovi, tí sa na rozdiel odo mňa rozhodli správne.
aké ponaučenie plynie zo skúseností s touto koalíciou pre SaS?
Nikto nie je voči chybám imúnny. V SaS preferujeme odbornosť, snažíme sa byť konzistentní v názoroch. Ctíme a zachovávame morálne hodnoty, dodržiavame zákony, prinášame riešenia a cítime silnú zodpovednosť za rozvoj Slovenska. Základná skúsenosť z koalície však je, že politický marketing a silové pretláčanie prázdnych riešení, je tým „správnym“ kľúčom. Nevyvrátiteľné presvedčenie Igora Matoviča, že práve jeho nápady sú spásou pre Slovensko, sú našou najhoršou skúsenosťou.
možno, no týchto riešení sa pomerne ľahko vzdávate.
Mám pocit, že za posledné dva roky svojej politickej kariéry som neustále bojoval za presadenie našich riešení. Nemám pocit, že som za niečo bojoval nedostatočne. Rovnaký pocit mám aj z mojich straníckych kolegov. Som presvedčený, že náš zápas za dobré návrhy bol jasne viditeľný.
keď sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu a na značné výhrady, ktoré voči nemu sú, tak môžeme nadobudnúť dojem, že cieľom ministra financií Matoviča nie je, aby rozpočet prešiel, ale naopak, aby sa krajina ocitla v rozpočtovom provizóriu.
Igor Matovič je schopný v kritických situáciách nájsť podporu aj tam, kde by sme ju nečakali. Som presvedčený, že Igor Matovič zasa prekročí Rubikon a znovu použije poslancov krajnej pravice, aby mu rozpočet na budúci rok prešiel.
vo svojom nedávnom blogu však napríklad Marcel Klímek otvorene priznal, že Igorovi Matovičovi by sme dali do rúk omnoho väčšiu moc v prípade, ak by rozpočet nebol schválený a krajina by sa dostala do rozpočtového provizória.
Pre Igora Matoviča by bolo najvýhodnejšie, ak by mu parlament schválil nafúknutý, predvolebný a populistický rozpočet s výdavkami 35 miliárd eur. Pri provizóriu by síce mal Matovič silnejšie právomoci, no budget na rozdávanie by bol o niekoľko miliárd nižší. Aj rozpočtové provizórium má svoje pravidlá. Garantuje vyplatenie dôchodkov, platov verejných zamestnancov, preplácania eurofondov či zdravotného poistenia.
o ktorých nafúknutých výdavkoch hovoríte?
Rozpočet je plný rezerv, ktoré sú len málo definované. Ide o vysokú sumu, ktorá dáva priestor na „atómové bomby“, ako bolo plošné testovanie, očkovanie lotérie, eKasa cash-back a podobne. Rezerva na nepredvídané legislatívne vplyvy, teda na nové zákony, ktoré vzniknú počas platnosti rozpočtu, má 900 miliónov eur. V tomto roku to bolo 130 miliónov eur. V predvolebnom roku teda rozpočet ráta s tým, že vzniknú nové zákony, ktorých náklad bude 900 miliónov eur. Je to paradoxné, keďže prvé slová k rozpočtu hovoria o tom, že čelíme polykríze a sme v mimoriadne ťažkej situácii, najťažšej od 2. svetovej vojny. V takejto situácii by mal premiér „buchnúť po stole“ a povedať poslancom, že nemôžu od prijatia rozpočtu na vláde vyrobiť dodatočné výdavky vo výške 900 miliónov eur.
hovoríme o jednorazových alebo pravidelných výdavkoch zvýšených o 900 miliónov eur ročne?
Rezerva je jednorazová, avšak zákony ktoré pokrýva, majú väčšinou trvalý vplyv na verejné financie. To je ďalšie riziko rezerv – že pomocou nich budú, minimálne čiastočne, financované aj trvalé (štrukturálne) výdavky. V rozpočte sú aj ďalšie rezervy, napríklad rezerva na energetickú krízu vo výške takmer 3,4 miliardy eur. Všetky rezervy sú súčasťou všeobecnej pokladničnej správy. V rozpočte však nie je presne popísané, ako sa majú tieto financie minúť.
nie je to nepopísané preto, lebo ešte nevieme, na čo budú tieto finančné prostriedky minuté?
Ako je možné, že Česká republika vie, ako svoje financie plánuje minúť? Vyčleniť financie na boj s energetickou krízou je potrebné, no rozpočet nehovorí o tom, ako budú tieto jednorazové výdavky použité. Ak máme len rezervu, o ktorej nič nevieme, tak ide o možnú vatu, ktorá môže byť podkladom pre budúce štrukturálne výdavky.
trvalé výdavky na zmiernenie dopadu energetickej krízy?
„Trvalé“ výdavky na stále nové „atómovky“ Igora Matoviča. V NR SR je zákon, ktorý len nariadením vlády umožní vracať občanom časť zaplatenej DPH. Dáva to ministrovi financií bianco šek minúť nijak nedefinované množstvo verejných zdrojov.
je mimoriadne nepravdepodobné, že by bol Igor Matovič v budúcnosti minister financií.
Áno, ale aktuálne je a pod sebou bude mať 35 miliárd eur ročných výdavkov. V roku 2019 sme mali výdavky 18 miliárd eur. Máme teda takmer o 100 % vyššie výdavky. Výdavky štátneho rozpočtu z obdobia medzi rokmi 2019 – 2023 sú dvojnásobné. Výdavky na verejnú správu stúpli zo 40 na 60 miliárd, teda o tretinu. No výdavky samospráv stúpli o maximálne 20 %. Samosprávy fungujú a plnia si svoju úlohu, a ďaleko lepšie ako štát. Najviac rastú výdavky vlády a najmenej výdavky samospráv. Je to minimálne na zamyslenie.
aké škrty teda navrhujete?
900 miliónová rezerva by mala byť blízka nule.. Štát hovorí ľuďom, že budú musieť šetriť na energiách. Ľudia budú mať menšiu kúpyschopnosť, no zároveň štátny rozpočet rezignoval na konsolidáciu a šetrenie. Budeme mať o 10-tisíc viac verejných zamestnancov ako v roku 2022. Rozumiem, že v predvolebnom roku je ťažké škrtať, no základná spoločenská zmluva by mala spočívať i v tom, že ak musia šetriť ľudia, tak by mala šetriť aj vláda. Napríklad aj tým, že sa nebudú vytvárať nové pracovné miesta vo verejnej správe. Viem si tiež predstaviť viazanie spotrebných výdavkov štátu.
noví zamestnanci sú však aj lekári, sestry či učitelia. Aj váš exminister Gröhling hovorí o tom, že potrebujeme viac učiteľov.
Áno, hovorím o celkovom čísle. Do zdravotníctva a školstva pokojne prijímajme nových ľudí, no mali by sme škrtať na výdavkoch na štátnych byrokratov. A hlavne by sa nemali vytvárať nové úrady.
kto by mal teda odísť?
Najviac rastie množstvo úradníkov na Úrade vlády SR. Rozpočet neráta s rastom zamestnanosti tam, kde by to bolo potrebné a, paradoxne, tam, kde by bolo treba škrtať, byrokratické kapacity rastú. Ak je na úrade vlády najvyšší medziročný nárast zamestnancov, tak to nie je dobrá správa.
vo svojom stanovisku chcete šetriť aj na výdavkoch na obranu. Zbláznili ste sa? Nevidíte, čo sa deje kilometer za našimi hranicami? Kritika verejných financií je na mieste, no nedokážem pochopiť kritike rastu výdavkov na obranu. 2 % HDP nákladov na obranu je náš záväzok voči NATO, ktorý roky ignorujeme.
Aktuálny záväzok na 2 % HDP pre obranu je platný až v roku 2024. 1,8 % pre tento rok by stále bol nárast obranných výdavkov v budúcom roku. Zďaleka nie sme jediná krajina, ktorá tento záväzok neplní. Sme v situácii, keď sú na Slovensku ľudia, ktorí nemajú čím zaplatiť za plyn alebo elektrinu. Obrana je dôležitá, no treba pozerať na celú krajinu. Rozvoj ozbrojených síl musí ísť ruka v ruke s celkovým rozvojom krajiny.
„Igor Matovič si pripravuje pôdu na štátom platenú korupciu vo forme kupovania si hlasov vo volebnom roku. “
radšej „mrznúť“ v nevykúrenom byte, ako mať v dedine ruskú armádu.
Šanca, že by Rusko bolo schopné napadnúť krajinu NATO, je nulová.
čo by ste teda škrtli vo výdavkoch na obranu?
Ozbrojené sily musia vnímať realitu krajiny. Slovensko má problém v malej výkonnosti ekonomiky, nerobíme reformy na to, aby naša produktivita rástla. Svojho času bolo Slovensko z 11 stredo- a východoeurópskych krajín tretie v raste ekonomiky a produktivity práce. Dnes sme na desiatom mieste a za nami je len Bulharsko. Musíme zvýšiť výkon našej ekonomiky. To je kľúčové. Pre krajinu aj pre naše ozbrojené sily.
takže chcete šetriť v rezerve (900 miliónov eur) a vo výdavkoch na obranu?
Spomenul som aj viacero iných možností. Dnes sa už náš dlh nefinancuje s 0-percentným úrokom. Posledná emisia slovenských dlhopisov bola za 4-percentný úrok. A v budúcom roku bude Slovensko musieť prefinancovať splatné dlhopisy i nový deficit. Ak by sme mali nižší deficit, tak vieme ušetriť aj na správe nášho dlhu. Dnes má význam hľadať skryté rezervy v rozpočte. Dlhová služba, teda splátky úrokov, nás v roku 2021 stála 600 miliónov eur. Pre budúci rok je na tento účel v štátnom rozpočte vyčlenených 1,3 miliardy eur len na úroky. Ďalším priestorom na šetrenie bol daňový bonus na dieťa.
daňový bonus na dieťa znamená, že ľudia budú mať nižšie dane. SaS argumentuje proti zníženiu daní?
Je to de facto zníženie daní, ale lepší popis je, že je to selektívna daňová výhoda. A často až daňová kreditka – štát vráti viac, než bolo zaplatené občanom na dani. Dane sa takto stávajú skrytým financovaním sociálnych opatrení štátu. Avšak hlavným problémom výrazne zvýšených daňových bonusov je, že ich financujú samosprávy. Takto ich ročný výpadok bude cca 900 miliónov. A to má 3 možné základné konzekvencie – obce zvýšia dane a chýbajúce zdroje vyberú od ľudí formou miestnych daní, zhoršia, prípadne znížia rozsah svojich služieb pre občanov alebo svoje služby pre občanov zdražia. Navyše v situácii, keď má štát vysoký deficit podporuje aj deti skutočne bohatých rodičov.
marián Viskupič argumentuje proti tomu, aby sa znížili dane?
Nie. Argumentujem nezmyselnosťou vkladania peňazí do jedného vrecka občanovi a zároveň ich okamžitého vyťahovania z druhého vrecka...pričom celá administrácia stojí ďalšie peniaze. Mali by sme zjednodušovať systém, nie ho robiť zložitejším a drahším. Spýtajte sa účtovníčok, čo hovoria na nový výpočet daňových bonusov.
ak to kriví prostredie, tak by ste boli za zrušenie daňového bonusu?
Nie, daňový bonus na dieťa má svoje opodstatnenie. Mal by byť v takej výške, akú si krajina vie dovoliť.
takže v momentálnom stave si žiaden daňový bonus nemôžeme dovoliť.
Daňový bonus mal byť zvýšený o infláciu plus nejaké zvýhodnenie pri nízkopríjmových zamestnancoch.
v poriadku, no s takýmto deficitom si môžeme dovoliť daňový bonus vo výške 0 eur.
Takto otázka nestojí. Daňový bonus na dieťa má svoje opodstatnenie. Určite je lepšie zvýhodňovať ľudí s nižším príjmom. Ale na zásadné zvýšenie pre bohatých ľudí dnes krajina fakt nemá zdroje. Ja mám nárok na plný daňový bonus, no zamestnanec s nižším platom na neho nebude mať nárok. Dnes podporujeme deti bohatých rodičov viac ako deti chudobnejších rodičov. Takto by to nemalo byť.
príde teda kontra návrh na zmenu daňového bonusu, zrušenie prídavkov na deti bohatších a podobne?
Robili sme všetko pre to, aby parametre daňového bonusu boli iné. Za daňový bonus v tejto podobe sme nezahlasovali, podporovali sme veto prezidentky. Urobili sme, čo sme mohli. Ďalšie pozmeňujúce návrhy nemajú zmysel – nemajú šancu byť schválené. Úlohou politikov je popisovať realitu, nie stavať vzdušné zámky a tvrdiť, že je možné dať všetkým všetko. Nechcem byť účastníkom situácie, keď krajina pácha ekonomickú samovraždu.
Ďalší priestor na šetrenie je pri rezerve na covid-19, ktorá je vo výške 400 miliónov eur. Dnes by sme namiesto rozprávania o polykríze mali ukončiť debaty o krízach, ktoré už odzneli. Som presvedčený, že covid-19 ako kríza je za nami. Táto rezerva má byť zrušená, financie sčasti presunuté do zdravotníctva a zvyšok na zníženie deficitu.
čo ak príde nový variant covidu-19, ktorý môže spôsobiť zatvorenie celých ekonomických odvetví, z čoho by ste v tom prípade chceli sanovať dopady pandémie?
Scenár z minulosti sa nezopakuje. Covid-19 ani v tej najhoršej pandémii nespôsobil zatvorenie veľkých fabrík. Ak zvládlo pri sebe pracovať niekoľko tisíc ľudí vo VW, tak musíme vedieť zvládnuť mať otvorené aj železiarstvo, kde pracuje majiteľ a možno ešte jeden predavač. Ekonomiku sme si poškodili zbytočne sami.
ale slovo my znamená aj vy – SaS.
Že neboli ani na moment zatvorené veľké firmy je neodškriepiteľná zásluha SaS. Dnes je správna cesta podporovať zdravotníctvo, pretože práve tento sektor nám pomôže covid-19 zvládnuť teraz i v budúcnosti. Covid-19 už nesmie mať dosah na fungovanie krajiny, stal sa súčasťou nášho života. Ak je rozpočet natrieskaný rezervami a miliardy eur sú vo VPS (Všeobecnej pokladničnej správe) a nevieme, na čo budú tieto zdroje použité, tak v tejto situácii je to nesprávne riešenie. Ak máme takto nastavený rozpočet, tak ARDAL (Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity) si musí peniaze požičiavať, aby vedela garantovať hotovosť schváleného rozpočtu.
Odmietame dať ministrovi financií bianko šek na plnenie jeho „atómoviek“ a kupovanie si voličov cez budúce sociálne balíčky. Ak sme nafúknutý rozpočet považovali za nesprávny a za morálny hazard počas vlády Smeru-SD, tak dnes zažívame identickú situáciu. Igor Matovič si pripravuje pôdu na štátom platenú korupciu vo forme kupovania si hlasov vo volebnom roku. V prípade, ak by nastali výnimočné situácie, tak môžeme rozpočet navýšiť. Dialo sa tak v každom roku vládnutia aktuálnej vlády. No umelo ho nafukovať nie je pre nás akceptovateľné.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.