keď som sa Vás na úvod opýtal, ako sa máte, mimo iného ste povedali, že žijeme zaujímavé časy. Ako ste to mysleli?

Od začiatku pandémie som hovoril, že všetky kroky vlád a centrálnych bánk boli postavené na predpoklade, že cenová inflácia nepríde. Varoval som, že inflácia môže byť veľký problém, pretože v systéme vidíme niečo, čo nazývam dlhopisovou bublinou. V systéme máme enormné množstvo dlhu. Dlh bol udržateľný len preto, lebo sme mali nízke úroky. Koncom roku 2020 som písal o tom, že udržateľnosť dlhu stojí na viere, že inflácia sa nikdy nevráti. Keďže inflácia začala rásť, tak sa začali dvíhať úrokové sadzby a dlh sa stáva nesplatiteľným.

prečo by niekto veril, že inflácia nepríde? Veď v histórii dorazila vždy.

Od poslednej finančnej krízy ubehlo desať rokov. V tom čase sa robili v monetárnej politike radikálne kroky, napriek tomu cenová inflácia spotrebných statkov ostala relatívne nízka. Centrálni bankári, ekonómovia a finančné trhy uverili, že nás bude čakať japonský scenár – teda to, že inflácia ostane navždy nízka a nízke ostanú i úroky. Uverili sme, že dlh nebude nikdy problémom, a začalo sa požičiavať a tlačiť ešte viac peňazí. Mne sa to zdalo podivné, lebo išlo o vieru v nový svet a v to, že staré ekonomické zákony neplatia. Táto viera bola prejavom prehnanej sebadôvery. Myslím, že mnohí nechápali, prečo neprišla vysoká inflácia už omnoho skôr po poslednej finančnej kríze.

ako spätne hodnotíte správanie jednotlivých vlád počas pandémie?

Vlády sa rozhodli zatvoriť ekonomiku, lebo nevedeli udržať funkčný systém zdravotníctva. Vytlačili peniaze a rozdali ich ľuďom, ale náklady na to budú musieť ľudia zaplatiť v podobe vyšších cien. Presne to sa aj stalo. Skončila sa viera v paradigmu o japonskom scenári. Úroky začali rásť a dlh je problém. Viera v udržateľnosť tak vysokého dlhu je možná len v prípade nízkych úrokov. Úroky však narástli a dlhopisová bublina spľasla. Je možné, že sme na začiatku niečoho, čo sa bude podobať na poslednú finančnú krízu.