z médií vieme o čínskych policajných staniciach, ktoré sa našli u nás aj v iných krajinách. Čo sú to za stanice? Ako fungujú, čo robia?
Informácie o nich prišli od ľudskoprávnej organizácie Safeguard Defenders, ktorá skúmala ich existenciu a činnosť. Zatiaľ sa im podarilo identifikovať 54 takýchto staníc po celom svete, vrátane v 16 členských štátoch EÚ. Jedna je na Slovensku. Tieto čínske policajné stanice vznikli ako oddelenia Jednotného frontu, orgánu, ktorý je súčasťou Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a má na starosti kontakt s čínskou diasporou – čínskymi občanmi žijúcimi mimo územia Číny. Tieto stanice sú vlastne zastúpenia Jednotného frontu v zahraničí, ktoré spolupracujú s čínskym orgánom verejnej bezpečnosti. Väčšinou spolupracujú s konkrétnou policajnou stanicou v Číne.
čínske policajné stanice v zahraničí musia zrejme oficiálne vystupovať ako niečo iné – za aké subjekty sa kryjú?
Práveže nie je jasné, do akej miery ktorý členský štát EÚ vie o tom, čo robia. Preto žiadame o preskúmanie. Chceme vedieť, ako sa zaregistrovali, ako si mohli objednať nejaké priestory, prípadne služby. A či vystupujú ako oddelenie Jednotného frontu. Určite však vieme, že pri otvorení tejto čínskej kancelárie v Taliansku bola prítomná aj talianska polícia – čiže Taliansko akoby vedelo, že tá organizácia nerobí len nejakú kultúrnu podporu diaspore, ale má aj policajnú funkciu.
Zároveň však fungovanie týchto staníc nie je založené na akejkoľvek bilaterálnej alebo inej medzinárodnej dohode. Preto je na stole otázka, prečo sa orgány EÚ a členských štátov ich existenciou nezaoberali a nechali túto prácu na mimovládnu organizáciu.. Lebo už keď ide „len“ o oddelenie Komunistickej strany Číny, treba skúmať, za akým účelom si u nás totalitný režim otvára priestory.
čiže oficiálne sú tie stanice registrované ako nejaká pobočka Jednotného frontu?
V každej krajine to môže byť inak.. My práve žiadame, aby sa vyšetrilo, ako je možné, že takéto niečo sa otváralo, chceme vedieť, pod akou hlavičkou vystupujú, kto im to povolil a na akom základe. Členské krajiny EÚ si nemôžu dať zalepiť oči vysvetlením, že ide o nejaké organizácie, ktoré podporujú diasporu. Musíme byť ostražitejší, musíme sa pozrieť hlbšie na vec, lebo podľa Safeguard Defenders tieto policajné stanice dokonca vyšetrovali ľudí, ktorí boli údajne podozriví z tzv. telekomunikačných podvodov alebo z trestných činov. No podľa ich zistení nemal každý človek konkrétne obvinenia z konkrétnych kvázi podvodov.
šlo o Číňanov?
Áno. A možno to bola aj príprava na rozšírenie funkčnosti týchto policajných staníc. Teraz sa totiž v Číne chystá vstúpiť do platnosti zákon, ktorý umožní extrateritoriálny postih ľudí páchajúcich telekomunikačné podvody či iné trestné činy. Čína si teda prijala zákon, ktorý jej umožňuje stíhať svojich občanov žijúcich na území iných štátov priamo na území týchto štátov.
je takéto niečo vôbec v EÚ legálne?
Isteže nie je. Je to proti medzinárodnému právu a je to aj vyhýbanie sa bilaterálnej justičnej a policajnej spolupráci. Lebo keď sa niečo deje na území členského štátu EÚ, členský štát o tom musí byť informovaný a dať k tomu súhlas. Tu sa dialo to, že ľudia boli vyšetrovaní na policajných staniciach, bol na nich vyvíjaný nátlak a boli vydieraní, aby sa vrátili do Číny – napríklad hrozbami, že ich rodinní príslušníci v Číne budú inak postihnutí. Rodina v Číne dokonca musí spolupracovať na donucovaní svojho príbuzného, aby sa vrátil do Číny. Ak nie, čaká ju postih. Čína oficiálne vydala informáciu, že v období apríl 2021 až jún 2022 sa 230 tisíc ľudí rozhodlo vrátiť do Číny – vraj dobrovoľne! Neverím, že nešlo o nátlak. A my tento nátlak vlastne umožňujeme, keďže ani nevieme, že na našom území sú ľudia vyšetrovaní bez ochrany ich práv na spravodlivý proces a bez rešpektovania prezumpcie neviny.
je to zo strany čínskych orgánov narušenie našej suverenity?
Áno, určite. A je to aj bezpečnostné riziko. Je to veľmi, veľmi vážna vec.
ako je možné, že tajné služby členských štátov EÚ na toto nereagovali? Alebo reagovali?
Reagovali vágne. Vieme, že Írsko a Holandsko podniklo nejaké kroky, niečo robí aj ČR. Tam podnikli aj právne kroky voči týmto staniciam. Ja som sa na Slovensku obrátila na ministrov obrany, vnútra aj zahraničia, či sa robí niečo preto, aby sa toto zistenie u nás prešetrilo a aby sa táto stanica zatvorila. My v Európskom parlamente sa teraz obraciame aj na prezidenta Európskej rady Charlesa Michela, žiadame ho, aby koordinoval kroky ministrov vnútra členských štátov, keďže tu ide o vážne bezpečnostné otázky.
dostali ste odpoveď?
30. novembra sme pánovi Michelovi list poslali, pretože sa zajtra chystá do Pekingu. Žiaľ, nevyzerá to tak, žeby sa tam chystal otvoriť aj túto tému , pretože pozície vedenia EÚ voči Číne sú také, aké sú... A to napriek tomu, že už dlhšie viacerí v EP poukazujeme na nevyhnutnosť skĺbiť našu ekonomickú spoluprácu s Čínou s ľudskoprávnymi a bezpečnostnými otázkami.
a čo slovenské rezorty, ktoré ste oslovili? Ozvali sa vám?
Zatiaľ nie, oslovili sme ich minulý týždeň...
moja otázka však smerovala ešte inam. Na celý stav s čínskymi policajnými stanicami prišla mimovládna organizácia. Nemali na to prísť tajné služby ešte pred ňou?
Mali. A možno na to aj prišli – a ak na to prišli, pýtam sa, prečo nič neurobili. Ide predsa o 16 členských krajín EÚ a napriek tomu, že úzko spolupracujem s poslancami národných parlamentov týchto štátov, ktorí riešia bezpečnostné otázky spojené s Čínskou komunistickou stranou, nikde sme sa nedopočuli, že by už pred týmito zverejnenými zisteniami boli robené nejaké kroky zo strany bezpečnostných zložiek.
„Čínu berieme ako krajinu, kde sa lacno dajú vyrobiť produkty a tak zatvárame oči pred ľudskoprávnym rozmerom. Ten sa však stáva bezpečnostným rizikom.“
V tejto súvislosti by som chcela pripomenúť incident v Bratislave z pred niekoľkých rokov, keď čínsky „uvítací sprievod“ pri návšteve vtedajšieho prezidenta Chu Ťin-tchaa bil pred prezidentským palácom pokojných demonštrantov. Dodnes sme sa nedozvedeli, kto vlastne títo ľudia boli a ako je možné, že im bol v našej krajine umožnený takýto zákrok za prítomnosti polície.
viete niečo o tom, ako je to mimo EÚ? Napríklad vo Veľkej Británii?
Aj tam sú tieto čínske policajné stanice. Ľudia z britského parlamentu, s ktorými spolupracujem v záležitostiach Číny, o nich takisto nevedeli, kým nebola zverejnená správa Safeguard Defenders. Ale vo Westminstri už bolo veľké vypočutie v parlamente, začali sa tomu aktívne venovať, dokonca pozvali aj poslancov z iných krajín. Briti sa toho chytili dosť vehementne a chcú to dôkladne prešetriť.
Chcem povedať ešte jednou vec: Tá extrateritoriálnosť, o ktorú sa Čína teraz usiluje aj cez tieto stanice, aj cez zákon, ktorý sme spomínali, nie je novinka. Stretli sme sa s tým už po tom, čo v Hongkongu Peking tvrdo zakročil proti zvyškom slobody a surovo potlačil protesty. Vtedy bol prijatý čínsky National Security Law. Zákon o národnej bezpečnosti, ktorý sa mal najskôr aplikovať len na občanov Hongkongu ale jeho vágny jazyk dnes umožňuje Čínskej komunistickej strane postihovať prakticky hocikoho na svete s akýmkoľvek zámerom.
Napríklad môj blízky spolupracovník z Veľkej Británie, Benedict Rogers, riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Hong Kong Watch dostal písomné varovanie, že sa proti nemu začalo konanie na základe tohto zákona. V tomto kontexte je úplne neuveriteľné, že 10 členských štátov EÚ má stále dohodu o vyhosťovaní s Čínou – je medzi nimi aj napríklad Belgicko, kde pôsobí veľa ľudskoprávnych aktivistov a napokon sa tam často zdržuje aj 5 europoslancov, na ktorých Čína uvalila sankcie (vrátane mňa) Čiže napríklad ak nejaký disident ušiel z Hongkongu, môže byť odsúdený v neprítomnosti a Čína sa môže na základe takejto dohody snažiť o jeho vyhostenie z krajiny kde žije. To isté sa ale môže stať aj občanovi EÚ. Je to absurdné.
je vôbec morálne mať takúto dohodu s diktatúrou?
Presne o to ide. Diktatúra si môže vyžiadať človeka, ktorý spáchal trestný čin, ale môže žiadať aj o vydanie disidenta, či akéhokoľvek občana inej krajiny, ktorého aktivity v zahraničí jej nevyhovujú.
za studenej vojny neexistovalo, že by zo Západu na základe nejakých zákonov vydávali disidentov späť za železnú oponu...
Tak. A navyše ľudia v čínskej diaspore sa boja aj toho, že nebudú vydaní, ale unesení. Napokon, aj u nás máme skúsenosť s únosom Vietnamca, dokonca so súčinnosťou vtedajších predstaviteľov SR.
z čoho vyplýva zhovievavosť EÚ voči Číne? Sú krajiny, kde si Čína kupuje vplyv prostredníctvom investícií, úverov, ale to sú väčšinou krajiny tretieho sveta. Čím je to motivované v EÚ?
Aj u nás je to podľa mňa motivované hmotne. Čínu berieme ako krajinu, kde sa lacno dajú vyrobiť produkty, a tak si povieme, „Zatvorme oči pred ľudskoprávnym rozmerom, aby sme mali ekonomické výhody“. Ale ľudskoprávny rozmer, pred ktorým sme si dlhodobo zatvárali oči, sa už stáva bezpečnostným rizikom. A nemyslím si, že ak budeme mať oči ďalej zavreté, tak Čína sa k nám bude správať slušne. Práve naopak. Ak si bude potrebovať niečo vymáhať, môže napríklad pozastaviť vývoz liekov. To sa už dialo počas pandémie. Závisieť od Číny pri produktoch, ako sú lieky, je strašne nebezpečné. Dnes sa už hybridná vojna vedie aj prostredníctvom škrtenia prílevu takýchto životne dôležitých produktov, ako sú liečivá.
v prípade Ruska sme sa neodstrihli dostatočne vopred od strategických surovín. Mali by sme uvažovať o tom, ako sa odstrihneme od závislosti od Číny?
Nieže by sme mali, ale musíme. Ja však žiaľ vidím skôr opačné tendencie: napríklad Charles Michel teraz bude v Pekingu a témou debaty budú globálne výzvy a možnosti spolupráce v oblastiach, kde je to strategické pre obe strany. Čína napríklad využíva aj to, že chceme prechádzať na zelenú ekonomiku a zelenú energetiku. Dovolili sme jej zničiť našu výrobu solárnych a veterných technológii a len dnes pri dopadoch ruskej agresie na Ukrajine sa zobúdzame, že Čína ako hlavný výrobca týchto technológií a môže regulovať ich množstvo aj cenu a tak vytvárať na nás tlak. Dokonca je tam aj riziko, že Čína dokáže tieto systémy na diaľku ovládať.
prečo málokedy uvažujeme v týchto veciach strategicky? Ukázalo sa to s Ruskom, ukazuje sa to s Čínou...
Aj preto, že máme v politike veľa populizmu. Populistický politik potrebuje za daný čas získať čo najviac podpory, a nehľadí na dôsledky. Potrebuje lacné produkty pre spotrebiteľov, aby z nich boli jeho spokojní voliči. Tí politici, ktorí sľubujú rýchle riešenia, sú populárnejší a verejnosť ich netlačí, aby pozerali dopredu.
a nie sú to ani štátnici, lebo tým by šlo o dobro celku, nie o vlastný zisk.
Presne. Štátnik musí vedieť povedať ľuďom aj: „Pozor, takúto spoluprácu si nemôžeme dovoliť, lebo nás ohrozuje. A táto výroba bude síce drahšia, ale po prvé, je to morálne, a po druhé, bude to lepšie pre našu bezpečnosť.“
Boris NémethMiriam Lexmann.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.