ak sa stanú takéto hrozné veci, sú to niekedy roky, kým sa s tým človek vysporiada a začne žiť ako predtým. Ako sa vám podarilo prežiť tých šesť týždňov?

Začínam sa spätne pozerať na to, čo sa vlastne stalo. Ale včera bol jeden dôležitý moment: V Teplárni sme zvykli robiť kabaret a teraz sme v rámci festivalu Slovenská tepláreň ten kabaret spravili. Bola to kombinácia smútku a bolesti, ale aj nádeje. Takže niečo sa hojí, ale niektoré rany sú stále otvorené. 

za tých šesť týždňov si dal množstvo rozhovorov, stretol si sa s prezidentkou, začal si vlastne verejne pôsobiť. V tej situácii, v ktorej si sa ocitol, to musí byť strašná záťaž...

Určite. Je to intenzívne, ale mám pocit, že musím konať. Že je to aj moja morálna povinnosť: Keď môžem ovplyvniť, aby sa situácia na Slovensku zmenila a aby sme boli krajinou, ktorá rešpektuje aj LGBTI+ ľudí a iné menšiny, tak to musím spraviť. Ale je to vyčerpávajúce. Ja som typ, ktorý v kritických situáciách reaguje zvýšenou aktivitou, snažím sa hľadať možnosti zmeny a som presvedčený, že tie možnosti sú, len ich treba hľadať. Ale to nie je len o mne, sme tu mnohí a zomknutí. V rámci celého Slovenska. Situácii čelíme spolu a to je zdroj sily. Keby som bol samotný, asi by som to nezvládol. Vlna solidarity bola obrovská.

keď sa to stalo, niektorí hovorili, že jedným z cieľov bol aj predseda vlády, ktorý je skôr konzervatívny, ďalšími cieľmi bola LGBTI+ a židovská komunita atď. Prečo sa na zozname cieľov ocitla vaša komunita?

Verejná debata sa už pred vraždou veľmi vulgarizovala a je plná nenávisti a najhorších útokov. Deje sa to voči Rómom, Židom, ľuďom, ktorí dodržiavali pandemické opatrenia a tak ďalej. Aj v našich požiadavkách na vládu hovoríme, že ide o zmenu atmosféry v spoločnosti. LGBTI+ komunita sa tam dostala preto, lebo je menšina, ľahký terč, ktorý slúžil mnohým politikom ako nástroj na získavanie bodov, čo je vedomé a cielené klamstvo. A ako každá menšina sme zraniteľní. 

ktorý výrok politikov prilial najviac oleja do ohňa?

Sú ich desiatky a stále je pre mňa zraňujúce počúvať z parlamentu odporúčania, že nás majú zatvárať do blázincov a že nemáme byť vôbec viditeľní. Akoby bolo v poriadku vyzývať na vymazávanie LGBTI+ ľudí. Keby boli takéto poznámky antisemitské alebo rasistické, tak sa spoločnosť asi ohradí. Ale niekto povie, že je homofób, a má pocit, že s tým môže prísť do verejného priestoru.