pomaly máme za sebou rok 2022 a vyzerá to tak, že to bol jeden z najvýznamnejších rokov za posledné dekády. Súhlasili by ste s takým hodnotením?

Áno, lebo pri pohľade na to, čo sa deje, sa človek neubráni pocitu, že prežívame hlboko významný okamih: Tento rok predstavuje zvrat, aký v ére po studenej vojne nemá obdoby. Ako v konečnom dôsledku tento zvrat dopadne, nie je dnes jasné, lebo výsledok bude závisieť aj od toho, ako sa dokážu ľudia zjednotiť pri obrane slobody, či už v Európe, či už v Spojených štátoch amerických. Mám na mysli najmä pomoc brániacej sa Ukrajine, ale napríklad aj pomoc protestujúcim ľuďom v Iráne. Stále nič nie je isté.

napriek tej neistote, skúsite nejaký odhad ďalšieho vývoja? Ste pesimista alebo optimista?

Vôbec sa necítim pesimisticky, práve naopak. Oprávňuje ma na to už prostý fakt, že tento rok sa začal úplne inak, ako sa končí: U nás v USA bol na začiatku 2022 veľmi silný Donald Trump, ale jeho sila sa vo voľbách do Kongresu práveže nepotvrdila. V zahraničí sme boli na začiatku roka svedkami toho, ako Putin zastrašuje Ukrajinu, a nech sme už čakali inváziu alebo nie, v každom prípade to vyzeralo, že má vojenskú prevahu a je schopný Ukrajincov prevalcovať – ale to mu nevyšlo. Čo sa týka Iránu, tam sa určite neprejavovali viditeľné znaky, že by niekto chystal veľké nepokoje, aké tam napokon prepukli a stále trvajú. To isté platí o Číne, kde ľudia v takomto rozsahu neprotestovali už dlhé desaťročia. Takže realitou konca roka je, že sily liberálnej demokracie, sily slobody sa napriek všetkému ohrozeniu vzopreli a povstávajú na odpor proti útlaku. To je ohromne nádejné. Čítal som prejav Oleksandry Matvijčukovej, ukrajinskej laureátky Nobelovej ceny za mier, a uvedomil som si, aké mocné je to volanie po slobode a že sa v tomto momente utrpenia rodí aj niečo dobré – oživenie síl mieru a slobody.

tiež v to dúfam. Ozaj – čím sme si vyslúžili tento rok zvratov, plný utrpenia? A nechcem tou otázkou zakryť naše slabosti. Naopak, treba priznať, že demokratický svet sa dopustil aj chýb, keď jednal s utláčateľskými režimami v rukavičkách... Dalo sa tým chybám predošlých rokov vyhnúť? Dnes ich vidíme pomerne jasne, ale vtedy to asi také ľahké nebolo.

Áno, vtedy tie chyby, dnes viditeľné, neboli také zjavné. Ale nemôžeme sa vyhovárať, boli tu ľudia, odvážni jednotlivci, ktorí už vtedy upozorňovali, pred desaťročiami varovali, čo môže nasledovať, ak poľavíme v ostražitosti voči Rusku, Číne, a, samozrejme, Iránu. Veď ako dávno Rusko utláča a vraždí slobodymilovných ľudí? Ako dávno prišiel na globálnu scénu Salman Rushdie so svojimi dôraznými výstrahami?