pred rokom sme v kostole u Salvátora hovorili s Tomášom Halíkom o jeho knihe Odpoledne křesťanství, ktorá vyvolala veľký záujem. Tomáš Halík má dnes trochu obavy, že sa ako celoživotný disident stáva mainstreamom. Mení sa situácia?

Áno. Táto kniha mala veľký ohlas a bola preložená do piatich jazykov a do ďalších piatich jazykov sa má preložiť počas najbližších mesiacov. Cez rok som navštívil rôzne krajiny a stretol sa s jej čitateľmi. Ja som bol za boľševika zvyknutý byť disidentom. Ale situácia sa očividne mení.

kde všade sa mení?

Hovoril som s najbližšími spolupracovníkmi pápeža Františka a zistil som, že sa mení aj celková atmosféra. Pápež si je vedomý, že sme na hrane novej epochy kresťanstva, a víta pohľad, že to nie je koniec kresťanstva ako takého. Pápež si uvedomuje, že treba prekonať túto krízu, ktorá nie je prítomná len v západnej Európe, ako si mnohí mysleli. A už vôbec nie je možné túto krízu kresťanstva zvaliť na konzumizmus, materializmus či niečo podobné. To odchádza jeden typ kresťanstva, ktorý sa pokúsim charakterizovať neskôr. 

Má to isté symptómy. V mnohých západných krajinách bolo poslednou kvapkou zneužívanie detí. A na východe napríklad nastáva kolaps tradičného katolíctva v Poľsku. V Poľsku už len 18 percent populácie chce mať niečo spoločné s náboženstvom. Významní ľudia tam hovoria, že sa rozchádzajú s cirkvou, nie však s kresťanstvom a s Bohom. No aj v niektorých poľských cirkevných kruhoch dochádza k zmenám. Arcibiskupi si uvedomujú, že sa mení doba. Cirkev v Poľsku je však zdiskreditovaná tým, že sa príliš zblížila s populisticko-nacionalistickou vládou. To všetko sú však len symptómy.

symptómy čoho?

Pápež František hovorí, že cirkev trpí chorobou menom klerikalizmus, a dodáva, že sa musíme vydať cestou hlbokej synodálnej reformy. Nik nesmie byť umlčiavaný. Všetky naše problémy musíme sformulovať a hovoriť o nich. V Ríme už nikto nie je napomínaný za prinášanie kritických návrhov. Stojíme pred reformáciou a situácia sa podobá tej, keď už v minulosti prebehla reformácia. Vtedy bola cirkev pretkaná škandálmi. Sexuálne škandály v dnešnej cirkvi veľmi pripomínajú škandály predávania odpustkov. Dnes sledujeme katolícku reformáciu. Reforma je potrebná a musí sa týkať viery, je potrebné siahnuť na určité predstavy o Bohu.

ak to zjednoduším, tak dopoludnie kresťanstva je sprevádzané rozmachom viery a vzdelania, no bolo založené na tom, že existujú my a oni. My máme moc. Kresťanstvo bolo založené na autorite a ten, kto má iný názor, ide preč. Kríza, ktorá nastala, bola príležitosťou na návrat ku koreňom kresťanstva, k tomu, že kresťanstvo je láskou. Sledujeme dnes, že cirkev sa vracia k svojim koreňom?

V určitom zmysle áno. Myšlienka pápeža Františka je, že cirkev sa má premeniť z byrokratickej organizácie a vydať sa na spoločnú cestu. Myslím, že najradikálnejší spôsob, ako sa zbaviť rigidného konzervativizmu, je študovať Bibliu. Kresťanom sa hovorilo „ľudia na ceste“. Sme na ceste, no nie sme v cieli. Naše teologické a náboženské poznanie je iba čiastočné.