pred takmer tromi rokmi sa uskutočnili voľby po protestoch Za slušné Slovensko. Nová vláda začala s ústavnou väčšinou, potom stratila jednoduchú väčšinu a nakoniec aj dôveru verejnosti. Dnes Eduard Heger čelí odvolávaniu v parlamente. Dostať sa až sem je tiež svojím spôsobom výkon. Čo je to za zostup od ústavnej väčšiny k odvolávaniu vlastným bývalým koaličným partnerom?

Peter Zajac: Nerád sa vraciam do minulosti. Ide o to, ako minulosť vtiahnuť do prítomnosti a ako skúsenosť z minulosti využiť. Na Slovensku má pamäť trvanie iba dva alebo tri mesiace. Dnes si nikto nepamätá, čo tu bolo pred voľbami v roku 2020. Strata väčšiny tu nie je prvýkrát. Ani jedna z ponovembrových vlád, teda tých, ktoré chcú pokračovať v zmenách, ktoré nastali po roku 1989, nedokáže toto predsavzatie splniť. Nie je výnimočné, že aj teraz sa za tri roky ústavná väčšina zmenila na väčšinu nikoho. 

František Mikloško: Táto vláda dnes symbolizuje rozklad, ktorý zachvátil túto krajinu. Rozklad, ktorý sa vznáša nad celým priestorom, ktorý presahuje iba naše hranice. Z pôvodnej koalície SaS odišla do opozície, Za ľudí neexistuje a zostali iba dve politické strany. Zostali Sme rodina a OĽaNO, ale aj za nimi je obrovské vnútorné napätie bezpečnostných zložiek, ktoré sa prenáša do prokuratúry a súdnictva. Je to totálny rozpad, ale líši sa od tých minulých tým, že teraz neodchádzajú celé strany, ale jednotlivci. Dnes sú najdôležitejší tí ľudia, ktorí v politike zatiaľ nič nedokázali. Tí dnes zachraňujú Slovensko a každý sa ich pýta, ako zahlasujú. Práve oni teraz tvoria milieu slovenského politického života, lebo na ich hlase závisí, ale čo oni dosiahli? Je to vrchol vyprázdnenia, ktoré sa tu roky budovalo. Prispeli k nemu najmä vlády Roberta Fica. Otázkou je teraz, či to vyprázdňovanie môže pokračovať ďalej.