ako sa žije deathmetalovým umelcom v Rusku, keď nepodporujú Putinov režim? Môžete slobodne tvoriť a pracovať?

Je to veľmi ťažké nielen teraz po vypuknutí vojny, ale aj pred vojnou. V Rusku neexistuje kultúra „ťažkej“ hudby, naše obľúbené svetové kapely už dlho neorganizujú koncerty v Rusku. Chýba podpora zo strany štátu nielen voči našej hudbe, ale aj podpora kultúry vo verejnom živote vo všeobecnosti. Podporu dostáva len militaristická propaganda v škôlkach, školách a na verejnosti.

Čo sa týka slobody prejavu, v Rusku je to už dlho tak, že ak aktívne nepodporuješ oficiálnu politiku Vladimira Putina, nemáš šancu získať absolútne žiadnu podporu. Ja sama som aktívnou účastníčkou politických protestov proti Putinovi, ale moja hudba nie je protestná, nespievam politické piesne. Napriek tomu nemôžem doma svoju hudbu voľne šíriť. Podporujú ju skôr ľudia zo zahraničia, hlavne západných krajín, v Rusku mám málo fanúšikov, hoci sme veľká krajina. Musím preto okrem hudby pracovať aj ako farmaceutická reprezentantka, čo som pôvodne vyštudovala na strednej škole.   

kedy a prečo ste ušli z Ruska a prišli na Slovensko?

Z Ruska sme spolu s priateľom Patrikom odišli 29. septembra. Odleteli sme do Turecka, odtiaľ sme šli najskôr do Maďarska a potom na Slovensko. Mne ako farmaceutke hrozila mobilizácia. Ja aj Patrik sme však proti vojne od jej začiatku, v Rusku sme proti nej chodili často protestovať do ulíc. Už pred mobilizáciou sme mali vybavené víza do EÚ, ich platnosť sa začínala v novembri. Pôvodne sme chceli ísť do Fínska.