Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sociológ, historik a podnikateľ Rainer Zitelmann: Antikapitalizmus = latentná závisť

.šimon Jeseňák .rozhovory .spoločnosť

Rainer Zitelmann hovorí o koreňoch antikapitalizmu a o tom, prečo má Západ tendenciu zabúdať, že práve voľný trh bol katalyzátorom jeho úspechu. Kapitalizmus totiž nie je problém, ale riešenie, a to platí aj v roku 2023.

Sociológ, historik a podnikateľ Rainer Zitelmann: Antikapitalizmus = latentná závisť BORIS NÉMETH

vo svojich knihách a publikáciách obhajujete kapitalizmus. Aké sú korene antikapitalizmu? Tieto antikapitalistické postoje sa mi asociujú predovšetkým so závisťou voči úspešným a bohatým. Je závisť dôvodom antikapitalizmu?

Áno, súhlasím. V časopise Economic Affairs som publikoval článok o závisti. Existuje vedecký výskum o aspekte závisti. Zaujímavosťou je, že takmer nikto si nie je ochotný priznať, že je závistlivý. Ak by ste sa opýtali ľudí a dali im možnosť vybrať si zo škály od 0 – 10, v akej miere sú závistliví, pričom 0 znamená, že človek nie je závistlivý, a 10 znamená, že je veľmi závistlivý, tak garantujem, že si túto vlastnosť pripustí len minimum ľudí. Ľudia dokonca skôr pripustia, že sú agresívni, alebo si priznajú iné negatívne vlastnosti, no len neradi pripustia, že sú závistliví. Ak niekto prizná, že závidí bohatým ľuďom, tak priznáva, že by chcel disponovať niečím, s čím disponuje bohatý človek. 

Ak to niekto prizná, tak to zákonite vedie k otázke, prečo ja nemám niečo, čo bohatý človek má. A to môže spustiť komplex menejcennosti. Jednou z odpovedí, prečo ja nemám niečo, čo bohatý človek má, totiž môže byť to, že tento bohatý človek je múdrejší, schopnejší, inteligentnejší či pracovitejší, ako som ja. Práve preto si ťažko pripúšťame, že niekomu závidíme. Byť závistlivý znamená závidieť niekomu a nechcieť ani tak to, aby sa život a majetkové pomery zlepšili mne, ale aby sa zhoršil život či pomery druhému. My sme počas výskumu závistlivosti nemohli ľuďom položiť otvorene otázku, či sú alebo nie sú závistliví, namiesto toho sme im dávali indikatívne otázky, teda napríklad, či by podporili zdanenie bohatých, aj keby to znamenalo, že by sa život ľudí, ktorí majú menej, nijako nezlepšil.

a teda ľuďom nevadí, že sa im samotným až natoľko nedarí, skôr im vadí to, že sa niekomu inému darí veľmi dobre? Časť spoločnosti teda preferuje, aby sa všetkým darilo horšie, ak sa niektorým členom spoločnosti nebude dariť mimoriadne dobre?

Áno. Ľudia často preferujú rovnomerné rozdelenie chudoby. Ďalšou otázkou vo výskume bolo, či by ľudia podporili zdanenie najbohatších v miere, ktorá by znamenala, že by každý zamestnanec vo firme dostal k svojej výplate dve eurá.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite