keď sme sa v roku 1989 dopracovali k slobode, rezonovalo heslo Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Dnes máme rok 2023, lož sa stala prijatým nástrojom politického boja a nenávisť je na vzostupe. Čo nám z vety Václava Havla ostalo?

Zuzana Čaputová: Mnohé tu zostalo. Paradoxne, esenciou zmien z roku 1989 bolo aj to, aby ľudia mohli nesúhlas a aj hnev slobodne vyjadrovať. Mnohí si to možno neuvedomujú, ale to, že si môžu užívať nesúhlas bez následkov v podobe straty slobody, vyhodenia zo školy alebo z práce, je jeden z mnohých výdobytkov Novembra. Možno je na mieste klásť si otázku, či podobné heslá mali zmysel. A ja si myslím, že mali. Ten slogan bol často zosmiešňovaný, ale je to ašpirácia, o ktorú sa máme usilovať. Náš vývoj je neustále pnutie medzi polaritami. Dôležité je, aby sa sily, ktoré chcú rešpektovať slobodu a ľudské práva, nenechali prekričať alebo zahnať do kúta deštruktívnymi silami.

budem o lžiach a nenávisti konkrétny. Počas príprav plošného testovania velenie armády prezidentke povedalo, že sa to nedá stihnúť. Vtedy začal vtedajší premiér hovoriť o prezidentke, že ide proti vláde. Potom už bola zákerná pani z hradu, lebo keď sa niečo také okamžite a rázne neodmietne, ťahá sa to roky. Dobre si pamätám túto prvú lož?

Pamätáš si správne. Vtedy sme boli pripravení na 40 percent a až cez noc sa to podarilo dohnať. Pointou môjho vyhlásenia bolo, aby sa ľudia išli dať testovať, ale nemali by sme trestať tých, na ktorých nevyjde. Motivujme ich, ale netrestajme, keď to nedokážeme zorganizovať. To, čo povedal vtedajší premiér, bola iba prvá z mnohých lží a výmyslov. Mnohé z tých naratívov si dokonca odporujú. Podľa toho, komu to ako vyhovuje, som buď provládna, alebo protivládna. Ktokoľvek vytŕča, a to sa netýka len politikov, ale aj novinárov, lekárov a ďalších, je terčom nenávisti. Časť spoločnosti vníma tieto interpretácie a nemá ochotu preveriť si, ako to skutočne bolo a aké sú fakty. Strácame vôľu dopátrať sa pravdy.