vás ako človeka, ktorý v 90. rokoch staval maďarskú ekonomiku na nohy reformami, asi napĺňa jej dnešný stav úžasom. Len taký detail: Slováci donedávna zvykli chodiť na nákupy do Maďarska – po lacné a chutné potraviny. Teraz je to naopak – Maďari chodia nakupovať potraviny na Slovensko. Čo sa to deje?

Nuž, ľudia sú šikovní (smiech). Ale vážne: môžem povedať len toľko, že tu konečne máme priznanie porážky, čo sa týka stropovania cien. Orbán mal pred vyše rokom pocit, že najlepší spôsob boja proti inflácii je administratívne fixovať ceny. Najviditeľnejším príkladom tohto fixovania bola, ako viete, cena benzínu. Tú sme mali v Maďarsku dlhodobo zastropovanú na veľmi nízkej úrovni, 480 forintov. Momentálne sa však vláda trochu poučila, pretože realita jasne ukázala, že keď nastavíte nízky cenový strop, výsledkom je veľmi vážna deformácia – vlastne niekoľko veľmi vážnych deformácií. Prvá je, že, samozrejme, keď hovoríme o základných potravinách a základných tovaroch, ako je benzín, po fixovaní ceny nižšej, ako sú náklady na ich produkciu, jednoducho zmiznú. Takže výsledkom je ich nedostatok. Táto veľmi prostá zásada je opísaná v knihe slávneho maďarského ekonóma Jánosa Kornaiho o nedostatku, ktorá vyšla pred 42 rokmi v Maďarsku (A hiány, angl. The Economics of Shortage).

áno, je to vynikajúca kniha.

Mohol si ju prečítať aj Fidesz. A všetko sa v praxi dokázalo teraz – že keď nastavíte ceny, ktoré sú nižšie ako náklady a ktoré nemôžu reagovať na dopyt, tovar jednoducho zmizne. Druhá významná deformácia spočíva v tom, že v prípade potravín môžete jednu potravinu nahradiť inou. Ak fixujete cenu jednej potraviny, spotrebiteľ pocíti jej zvýšenie u iných potravín, ktoré sa dajú používať rovnako alebo podobne, ale nemajú zastropovanú cenu. Takto sa teda bojovať proti inflácii nedá – lebo jedna skupina komodít je zastropovaná, iná nie, a tej stúpne cena ešte viac.