v rozhovore sa dočítate aj:

• prečo nemá rada slovo „feminizmus“ 
• kam sa posúva feminizmu žien z marginalizovaných komunít 
• ako vychováva svoje deti k feminizmu

čo pre Vás ako občiansku aktivistku v oblasti rovnosti a príslušníčku druhej najpočetnejšej menšiny na Slovensku znamená feminizmus, cítite sa byť „rómskou feministkou“?  

Feminizmus všeobecne znamená politický smer zameraný na správanie, postoje a prejavy charakteristické pre ženy ale hlavne ho naštartovalo hnutie za zrovnoprávnenie žien. Akýkoľvek „izmus“ však nie je nič pre mňa. Vždy tvrdím, že som emancipovaná, teda nezávislá, oslobodená a samostatná žena.

prostredie marginalizovaných rómskych komunít vykazuje silné znaky patriarchálnosti, ktoré veľký priestor pre rovnoprávnosť mužov a žien a feminizmus nedávajú. Aké je postavenie marginalizovaných rómskych žien v súčasnosti? Posúva sa život týchto žien smerom k rovnosti s mužmi? 

Áno, patriarchálnosť je jednou z typických čŕt marginalizovaných rómskych komunít. Je to podľa mňa pozostatok a hlavne prežitok, ktorý je pre mňa dosť neprijateľný. Avšak nie len v rómskych komunitách prevláda patriarchálne prežívanie ale aj v mnohých rodinách v majoritnej spoločnosti je na Slovensku ešte vždy tento spôsob žitia citeľný. Osobne si myslím, že mnohé rómske ženy mimo komunity pochopili, že je to prežitkom. Problém patriarchálneho spôsobu života bol dôvodom vzniku feminizmu. Ženy nemali právo študovať, pracovať a práve preto boli donútené prijať tento spôsob života. 

V súčasnosti však čoraz častejšie vidím, že práve dievčatá z marginalizovaných rómskych komunít sa snažia viac študovať a následne sa zamestnať, čo môže byť vlastne aj tým krokom vpred k osamostatneniu a sebestačnosti a v konečnom zmysle k emancipácii, poprípade aj feminizmu medzi rómkami. Ja osobne som to mala ľahšie, lebo už moja babka z mamkinej strany bola „feministka“. Aj keď mala len štyri triedy ľudovej školy, dokázala sa postarať o svojich päť detí, zarobiť a vychovať ich, keď môj starý otec študoval na vysokej škole na opačnom konci republiky. Pripravila mojej mamke a následne aj mne cestu, na ktoré stačilo vykročiť už vhodne pripravená.

ako svoje podriadené postavenie voči mužom vnímajú rómske ženy z marginalizovaných komunít v porovnaní so ženami z majority?

Žena z rómskej komunity, ktorá žije v generačnej chudobe, je už od mala pripravovaná stereotypne na život matky, ženy v domácnosti. „Si dievča, musíš sa vedieť postarať o rodinu, navariť, upratať... my ženy musíme vedieť toto a hento.“ Nemyslím si však, že ženy z majority to majú o moc inak. Záleží od rodiny, od rodičovskej výchovy, tradícii a zvykov, od sociálneho či ekonomického statusu.