vaše priezvisko naznačuje európske korene, hádam správne?

Áno, všetci štyria moji starí rodičia sa do USA prisťahovali z Európy, z územia, ktoré vtedy patrilo pod Ruskú ríšu, ale dnes je to Ukrajina. Muravčikovci pochádzali z okolia Kyjeva. A rodina mojej mamy bola z mesta Umaň (dnešná stredná Ukrajina, pozn. red.).

zvyklo sa vo vašej rodine hovoriť o starej vlasti, alebo sa všetci skôr rýchlo asimilovali v americkom prostredí?

Najmä starí rodičia o starej vlasti často hovorili. Moji rodičia už prišli na svet v Spojených štátoch. Ale v súvislosti s bývalým domovom starí rodičia nespomínali politiku, skôr rôzne osobné príhody. Veľa z nich sa týkalo toho, ako sa sem dostali a aké ťažké to mali. 

Niektorí vysťahovalci chodili do Ameriky s tým, že sem prídu, niečo zarobia, pošlú peniaze príbuzným v starej vlasti a umožnia im, aby tiež vycestovali. Ale moja rodina takúto pomoc nemala. Moja stará mama sa dostala z kontinentu len do Anglicka a postihol ju zdravotný problém, ktorý znamenal, že Američania jej ešte rok nemôžu dať víza. Musela zostať bývať v Londýne u príbuzných a jej manžel sa s dieťaťom posunul ďalej, do Ameriky.

keď sa im konečne podarilo zísť v Amerike, boli zrejme radi?

To jednoznačne.

vy dnes patríte k najznámejším autorom a komentátorom zo skupiny, ktorá sa politicky označuje za neokonzervatívcov. Ale začínali ste na opačnom póle – ako mladý socialista. Mala na to socialistické presvedčenie vplyv vaša rodina? Dá sa povedať, že ste ho zdedili?

Presne tak. Chcel by som zdôrazniť a som tomu rád, že som nikdy nebol komunista. Vždy som bol antikomunista. Ale bol som pevne presvedčený socialista asi tak v štýle Karla Kautského, mal som podobné chápanie Marxa. A moji rodičia boli po celý svoj život tuhí socialisti. To isté platilo o rodičoch môjho otca, o ktorých som ja vždy tak akosi predpokladal, že boli menševici, nie boľševici. Lenže v istom momente, keď som sa na túto tému trochu hlbšie opýtal môjho otca, dozvedel som sa od neho, že som na omyle. Dedko s babkou skutočne podporovali Lenina, prinajmenšom istý čas, a pamätám si, že ma to bolestne zasiahlo. Nepoznal som ich až tak dobre, zomreli, keď som mal tri a päť rokov, ani si na nich jasne nespomínam. Ale aj tak ma to trápilo.

a vaši rodičia?

Rodičia boli v USA členmi Socialistickej strany, boli prívrženci demokracie a rozhodne nepodporovali komunizmus. Ale ich strana bola oddaná grandióznym abstraktným projektom, vznešenej ideológii, a tej zostali verní aj moji rodičia. Taká bola atmosféra, v ktorej som vyrástol, hoci nemôžem povedať, že by sa ma doma pokúšali priamo indoktrinovať, ani mňa, ani môjho mladšieho brata. Ale časom, keď som bol tínedžer, v USA sa rozbehlo hnutie za občianske práva a moji rodičia boli jeho veľkými prívržencami – a ja som v toto hnutie veril tiež, čo považujem za úplne normálne, veď šlo o rovnosť ľudí bez ohľadu na farbu pleti. Vtedy sme ja aj môj brat chodili s rodičmi na rôzne manifestácie, demonštrácie a protesty. To bola moja prvá naozaj politická aktivita.