o slovenských verejných financiách sa hovorí ako o problematických. Najmä v posledných rokoch pribudli zásadné deficity verejnej správy vysoko nad Maastrichtskými kritériami. Aký je skutočný stav?

Dlh verejnej správy Slovenska sa v súčasnosti nachádza nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy a pohybuje sa tesne pod takzvanou Maastrichtskou hranicou 60 percent hrubého domáceho produktu. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že na konci minulého roku bol dlh tesne pod 59 percent HDP. Najväčšími faktormi za nárastom dlhu bola korona kríza a z nej plynúci pokles ekonomiky, a teda aj daňových príjmov a nutnosť vynakladania jednorazových výdavkov. 

Druhým, aj keď len dočasným faktorom, bolo razantné navýšenie neminutej likviditnej rezervy za veľmi nízke úroky. Pred voľbami na konci roku 2019 bola totiž snaha štatisticky znížiť dlh a preto sa likvidná rezerva umelo znižovala, čo znížilo aj číslo dlhu. Potom mal však štát na začiatku krízy problém sa financovať, pomohol až zásah ECB na trhoch. Nová vláda navyše naplno využila nulové úroky a zvýšenými pôžičkami zdvojnásobila úroveň likvidnej rezervy štátu. Pozerajúc sa ex-post na súčasné úroky, pre verejné financie to bola výrazne zisková operácia. Ak by likvidná rezerva ostala na priemerných úrovniach a nezdvojnásobila sa, dlh by v roku 2022 bol „len“ okolo 53 percent HDP.

ako sme sa dostali do takejto negatívnej situácie?

Dôvodom dosiahnutia takejto vysokej hranice dlhu bolo okrem krízy aj nedostatočné znižovanie dlhu v dobrých časoch pred rokom 2020. Hlavne kvôli chýbajúcim výdavkovým limitom. Odhadujeme, že ak by sa dobré časy v ekonomike pred krízou neprejedli, tak dlh by bol pred prepuknutím koronakrízy nižší až o 10 percent HDP. Keďže sme nemali takúto prípravu na zlé časy, dlh nám prirodzene krízou narástol na historické maximá.

už niekoľko rokov u nás platí dlhová brzda, ktorá mala zabezpečiť zodpovednejšie míňanie. Tú sme prekročili, nasledovať by tak mal trest. Čo konkrétne nás teraz čaká?

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti a pravidiel ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by vláda mala predložiť parlamentu opatrenia znižujúce dlh na bezpečnú úroveň. Podľa ústavného zákona je to dlh pod úrovňou 40 percent HDP, aby sme boli lepšie pripravení na starnutie obyvateľstva.  Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dlh nechceme mať nad úrovňou 50 percent HDP v dlhodobom horizonte.