v našich rozhovoroch o kvantovej fyzike sa po Maxovi Planckovi, Albertovi Einsteinovi a Nielsovi Bohrovi dostávame k pánovi, ktorý sa volal Erwin Schrödinger. Pri tomto mene mi ako prvá napadne Schrödingerova rovnica, ktorú som si voľakedy vytiahol ako otázku na skúške. O tej rovnici sa laicky hovorí, že vysvetľuje všetko. Prečo je to tak?

Pretože je to základná rovnica kvantovej fyziky. Kvantová fyzika je fyzikou molekúl, atómov a ešte menších častíc. Z molekúl, atómov a ešte menších častíc sa skladá všetka známa hmota. No a ak sa dá porozumieť celku na základe porozumenia častiam, potom keď nejaká rovnica opisuje najmenšie časti a ich interakcie, v princípe opisuje aj všetko z nich zložené. V kvantovej mechanike je to zaujímavým spôsobom sofistikované, ale v princípe je to takto jednoduché.

a čo vlastne opisuje tá rovnica?

V prvom rade atóm vodíka, a potom aj veľa ďalších vecí.

ale veď atóm vodíka už dobre opísal Bohrov model, o ktorom sme hovorili minule.

Bohrov model opísal atóm vodíka dobre, ale nie dosť dobre. Samotnému Bohrovi bolo od začiatku jasné, že ten jeho model je krok správnym smerom, ale že je to len prvý krok, za ktorým musia nasledovať ďalšie. A ten definitívny krok urobili dvanásť rokov po Bohrovi jednak Heisenberg a jednak Schrödinger. Heisenberg pritom používal novú matematiku, na ktorú fyzici neboli zvyknutí. Schrödinger používal tradičnú matematiku, takže tá jeho formulácia bola pre ostatných zrozumiteľnejšia.