aké obrázky si kreslil v detstve?

Keď som bol dieťa, kreslenie mi nešlo a preto som sa mu ani nevenoval. Potom ma začal nadchýnať celý svet okolo výtvarného umenia. Úplne prirodzene som si našiel k nemu cestu – skôr ako fanúšik, divák. 

ako sa to stalo?

Dostať sa k umeniu je normálne vývojové štádium. Teda, vo vyspelej spoločnosti by to tak malo byť. Ako 12-13-ročný chlapec (v 90. rokoch, pozn. aut.) som sa začal túlať Bratislavou, chodil som do kníhkupectiev, antikvariátov, listoval som v monografiách starých majstrov z vydavateľstva Taschen, páčili sa mi Picasso, Matisse a celá moderna. Najviac Picasso, čítal som všetky knihy, ktoré sa ho týkali. Ja, Picasso či Žila som s Picassom – hltal som to. 

Cez víkend som obehol galérie, všetky tety v galériách ma poznali a už sa ani nečudovali, že taký malý chlapec sa zaujíma o výtvarné umenie. Rád som chodil do Ex Librisu za pani Šátekovou, mamou kolegyne výtvarníčky Ivany Šátekovej. Takto som sa dostal aj k aktívnej tvorbe, rodičia mi kúpili farby, začal som maľovať a rozhodol som sa ísť na umeleckú strednú školu, kde som driloval realistickú kresbu.