v rozhovore sa dočítate aj:

• prečo nebojuje s chorobou
• prečo želá Slovensku „poriadneho Fica“ 
• v akého stvoriteľa verí 
• čím ho obdaroval neznámy A.K.

v našom poslednom rozhovore spred roka ste hovorili, že sa na smrť „v podstate tešíte“, dnes zaplavujú médiá bombastické správy o vašom zázračnom uzdravení z rakoviny. Aká je realita? Vyliečili ste sa zázračne z rakoviny?  

Vyliečiť z rakoviny sa nedá. Ja som uverejnil na sociálnych sieťach správu, ktorá nehovorila nič o tom, že som vyliečený, ale že som získal čas. To neznamená, že som sa vyliečil, to nejde. To je pliaga, ktorá je smrteľná, nevyliečiteľná choroba. Nám sa ale všetkým, nie len lekárom, ale aj mojimi nastaveniami, podarilo znížiť tie hodnoty pliagy na nulu. (smiech) Takže sme tú pliagu uspali. Ona tam spí teraz, aj CT ukázalo, že nové metastázy nevznikli, takže naozaj spí. 

Ja už veľmi neriešim môj zdravotný stav. Mám s doktorkou dohodu, že ak sa to zlepší alebo zhorší, tak ma bude informovať, inak ma to nezaujíma. Idem si medzitým svoje v živote, robím si divadlo, svoju robotu s deťmi, v mojom občianskom združení, žijem a pani doktorka za mňa bojuje. Keď mi oznámila tie nulové hodnoty v mojom tele, tak mi povedala, že týmto som si predĺžil život asi o osem mesiacov. Takže mi to predĺžilo život o osem mesiacov. Ono sa to zdá, že to nie je veľa, ale je to strašne veľa. Za osem mesiacov sa predsa môže narodiť predčasne nový život.  

táto perspektíva vám osobne dala nádej, pre iných by zrejme iba osem mesiacov života znamenalo zúfalstvo. 

Zúfalstvo je tak skľučujúca emócia, že pri tomto krátkom čase, ktorý mám, mi na neho nezostáva čas. Užívam si život, lebo je vzácny a príde mi úplne nezmyselné márniť ho negatívnymi emóciami. 

Viete ale, čo je zvláštne a iné ako predtým? Že si už uvedomujem, keď mi je dobre. Mne keď niekedy bolo dobre, tak som si to neuvedomoval. Teraz si uvedomujem, že mi je dobre, je to krásne. Išiel som dnes na prechádzku okolo Štrbského Plesa. Išiel som tam, usmieval sa, spieval si a uvedomoval si pritom, ako mi je krásne. To je naozaj veľmi vzácne, čo teraz prežívam.

pred blížiacou sa smrťou chcú ľudia niekedy dobehnúť všetko, čo dovtedy nestihli, aby nemuseli ľutovať svoj odchod z tohto sveta. Je to aj u vás tak? 

Ja som si upratal život už predtým, než som ochorel. Vyčistil si stôl. Napríklad som požiadal o osobný bankrot, lebo kedysi som podnikal a nejako to nedopadlo dobre a ťahalo sa to so mnou. Utekal som predtým a zrazu keď som mal štyridsaťdeväť rokov som si povedal, že do päťdesiatky nemôžem vstúpiť s touto záťažou. Dokonca som pred päťdesiatkou schudol. A do toho prišla táto choroba, chorôbka, ja jej rád hovorím chorôbka. (Smiech)