integrácia rómskych a nerómskych detí do slovenských základných škôl je problém, ktorý na prvý pohľad nemá riešenie. Čo by ste poradili rodičom z majority, ktorí sa boja dať svoje dieťa do školy s vysokým podielom rómskych detí z marginalizovaných komunít?

Je to strašne dôležitá otázka a odpoveď nie je až taká ťažká, ako sa zdá. V prvom rade by malo každého rodiča štvať to, že ak nechce, aby jeho dieťa navštevovalo takúto školu, tak ho musí voziť niekoľko kilometrov do inej školy, často do inej obce alebo mesta. Títo rodičia by sa mali pýtať riaditeľa svojej spádovej školy s vysokým podielom rómskych detí z vylúčených komunít, čo chce urobiť pre to, aby do tejto školy chceli dávať svoje deti aj nerómski rodičia. Ak škola plná rómskych detí bude kvalitná, nebudú v nej konflikty a aj keď to celkové „školovanie“ bude rovnaké ako na iných školách, tak sa nerómski rodičia nebudú musieť báť pustiť tam svoje deti.

Nerómski rodičia by teda mali vyžadovať od riaditeľa a zriaďovateľa školy kvalitu vzdelávania. Môžu sa nechať zvoliť do školskej rady a tlačiť na kvalitu odtiaľ. Odporúčam, aby na takejto škole mala každá školská rada zastúpenie rodičov z minority aj majority. Samozrejme, že očakávané výsledky neprídu zo dňa na deň. Ale iná cesta ako dosahovať kvalitu vzdelávania v zmiešanom prostredí škôl nie je. Každý rodič dá rád svoje dieťa do školy, ktorá bude niečím výnimočná oproti ostatným školám v regióne. Napríklad športom, literatúrou, dejepisom, hudbou alebo výtvarnou činnosťou. Takúto školu budú rady navštevovať všetky deti a vyhľadávať všetci rodičia bez ohľadu na farbu pleti alebo sociálne postavenie jej žiakov.

znie to zatiaľ ako utópia. Žil som päť rokov v Sabinove, niekoľko kilometrov od najväčších ucelených vylúčených rómskych komunít na Slovensku, ako sú Jarovnice, Hermanovce a ďalšie. Tiež by som mal problém dať svoje deti do základnej školy, ktorú navštevujú deti prevažne z marginalizovaných komunít. Nie pre rasizmus, mám rómskych predkov, ale aby popri nich nezaostávali.

Keď rodič povie, že nedá svoje dieťa do triedy s niekým, kto nemá základnú hygienu, je to prirodzené. Tiež by som mal obavu dať svoje dieťa do takejto triedy. Ale segregácia nie je riešením, naopak, ona problém sociálneho vylúčenia a chudoby len prehlbuje. Kľúčové je plánovať veci dopredu aj na takýchto školách. Na niektorých školách v zahraničí sa napríklad osvedčila školská uniforma alebo sa deti ráno pred vyučovaním dôkladne umyjú, dá sa im čisté školské oblečenie a zaradia sa do bežného kolektívu. Dá sa to riešiť aj cez hygienické stanice v komunitných centrách, ktoré existujú a fungujú v niektorých vylúčených obciach.

závažnejší problém je však celkové zaostávanie detí z vylúčených komunít vo vedomostiach a sociálnych zručnostiach. Ako vyrovnať štartovaciu čiaru pre všetky deti, aby od prvého ročníka výrazne nezaostávali za priemerom? 

Treba sa dieťaťu venovať od raného veku, preto je taká dôležitá diskusia aj o povinnom predškolskom vzdelávaní, ktoré sa na Slovensku už začalo realizovať od piateho roku života dieťaťa.