tesne pred začiatkom tohto rozhovoru ste ma trošku zaskočili otázkou, či sa neporozprávame po poľsky a po slovensky – na stredoeurópsky spôsob. A ja som sa zľakla svojej nedokonalej znalosti poľského jazyka, tak sme zostali pri angličtine.

Všetko v poriadku, angličtina mi tiež vyhovuje. Možnosť dvojjazyčného rozhovoru mi zišla na um preto, lebo my pri medzivládnych konzultáciách poľských a slovenských členov kabinetu vôbec nevyužívame služby tlmočníkov a rozumieme si v pohode aj bez nich.

to je veľmi stredoeurópske. Musím na svojej poľštine popracovať, koniec koncov, môj prastarý otec bol Poliak, prisťahovaný na Slovensko z mesta Stanislaw, čo je v súčasnosti Ivano-Frankivsk na území Ukrajiny, ale vtedy to bolo Rakúsko-Uhorsko... inak, to je tiež dosť stredoeurópske...

To rozhodne!

starý kontinent má búrlivé dejiny, ale v posledných troch desaťročiach žila Európska únia v prosperite – možno až v šťastnej a bohatej nevedomosti o reálnych hrozbách. To obdobie ukončila Putinova invázia a Európa si za spomínanú nevedomosť vyslúžila pomerne veľa kritiky. Kritika je namieste, no predsa – nemali by sme oceniť to dobré, čo EÚ v tejto situácii robí?

Absolútne súhlasím, pretože po tom, čo Putinove vojská vtrhli na Ukrajinu, bola európska reakcia na túto inváziu pôsobivá – sama Európska únia urobila pre Ukrajinu omnoho viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Ak sledujeme dáta z Kiel Institute, ktorý monitoruje výšku pomoci Ukrajine zo strany USA, európskych štátov a štátov EÚ, za minulý rok tá pomoc predstavovala okolo 70 miliárd dolárov za USA a okolo 70 miliárd eur za EÚ a inštitúcie EÚ.