skúsme si na začiatok ujasniť pojmy. Čo je to kultúra a ako tento termín chápe váš vedný odbor, antropológia?

Antropológovia berú kultúru ako súbor jedinečných praktík a presvedčení rozličných skupín, pričom tento súbor sa vyvinul na základe dejín, náboženstva, geografie a iných faktorov formujúcich dané spoločenstvo. V tomto zmysle antropológia vôbec nehovorí o „vysokej“ či „nízkej“ kultúre, len o rôznych kultúrach. Samozrejme, tie sa v čase môžu meniť a aj hranice medzi kultúrami jednotlivých skupín sa môžu zahmliť či prekrývať, takže nie je vždy jednoduché načrtnúť medzi kultúrami jasné deliace čiary.

existuje niečo ako kultúrne predpoklady pre demokraciu – a ak áno, aké sú to? Ktoré kultúry poskytujú lepšiu oporu demokratickým inštitúciám? Ktoré kultúry predstavujú úrodnejšiu pôdu pre demokraciu?

Spoločenským vedám sa v poslednom období darí čoraz lepšie chápať celé to spomínané delenie medzi „Západom a tými ostatnými“, a čoraz hlbšie rozumejú aj kultúre a dejinám, ktoré sú v základoch tohto delenia. Ľudia zo Západu sú v istom zmysle ozaj odlišní a je to pozorovateľné v mozgu, v spôsobe, akým myslíme a v konečnom dôsledku aj konáme – ako píše Joseph Henrich vo svojej prelomovej knihe The Weirdest People in the World. 

Západniari sú individualisti, ale zároveň majú vyššiu „neosobnú prosociálnosť“. To znamená, že sú schopní viac dôverovať ľuďom, ktorí nie sú súčasťou ich príbuzenskej skupiny – a to je vlastne v dejinách nezvyčajné. Je to sčasti výsledok pôsobenia neosobných trhov, na ktoré sme si v priebehu storočí zvykli a ktoré posilnili sociálne vzťahy mimo príbuzenstva a v konečnom dôsledku aj vyprodukovali veľké bohatstvo. A nesmieme opomenúť jednu ozaj kľúčovú zmenu, ktorá toto smerovanie ovplyvnila, a táto zmena vzišla z prostredia kresťanskej cirkvi.

čo máte konkrétne na mysli?

V prvom tisícročí začala cirkev postupne zakazovať manželstvá medzi bratrancami a sesternicami, a tým nútila ľudí, aby si hľadali manželských partnerov a partnerky mimo vlastnej príbuzenskej skupiny.